Trh s hnojivami v kontexte Iránskeho konfliktu

Hnojivá z Blízkeho východu formujú globálne poľnohospodárstvo

Keď sa pozrieme na jednotlivé ceny najbližších futures kontraktov močoviny, môžeme vidieť, že dosahujú úrovne porovnateľné s rokmi 2021 až 2022. Dôvody, prečo práve v tomto období došlo k výraznému rastu cien močoviny, súviseli najmä s Ruskom, ktoré tvorilo až 15 % celosvetového exportu močoviny. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa však dovoz z Ruska výrazne obmedzil. Ďalším faktorom boli exportné obmedzenia Číny, ktorej cieľom bolo zvýšiť potravinovú sebestačnosť krajiny. To spôsobilo, že export Číny medzi rokmi 2021 a 2022 klesol z 5 mil. ton na 2,8 mil. ton. Následne sa to prejavilo výrazným rastom futures kontraktov močoviny, pričom zotrvačnosťou ich nasledovali aj ceny jednotlivých komodít. Globálne ekonomiky sa medzi rokmi 2023 až 2025 začali výraznejšie presmerovávať na import práve z krajín Blízkeho východu, pričom toto obdobie bolo zároveň sprevádzané deflačnými tlakmi pri cenách viacerých poľ. komodít.

Súčasná situácia tak do určitej miery opakuje minulé udalosti. Futures kontrakty na močovinu najrýchlejšie zacenili ponukový šok v hnojivách, v dôsledku čoho od začiatku roka 2026 narástli z úrovne približne 400 USD za metrickú tonu. Zároveň sa výrazne rozšírilo aj cenové rozpätie medzi jednotlivými regiónmi. Na Blízkom východe sa aktuálna cena pohybuje na úrovni 746 USD/mt, v Brazílii na úrovni 703 USD/mt a v USA na úrovni 585 USD/mt. Na rastúce ceny močoviny od začiatku roka čiastočne reagujú aj ceny vybraných poľnohospodárskych komodít. Sójové bôby medziročne vzrástli o 14,9 %, pšenica o 13,8 % a kukurica zatiaľ o 4,6 %.

Práve kukurica, pšenica a sójové bôby spoločne spotrebujú približne 40 % celosvetovej produkcie hnojív. Krajina ako Brazília, ktorá sa podieľa takmer 42 % na celosvetovej produkcii sóje a 10,6 % na produkcii kukurice, je zároveň najväčším dovozcom hnojív na svete. Hodnota jej dovozu dosahuje 13,6 mld. USD, čo predstavuje približne 15 % celosvetového dovozu. Nasledujú USA s dovozom v hodnote 9,4 mld. USD, teda s podielom 10,3 %, a India s dovozom v hodnote 7,8 mld. USD, čo zodpovedá podielu 8,6 %.

Dôležitou súčasťou tohto trhu nie je len aktuálna produkcia hnojív, ale aj úroveň zásob jednotlivých druhov hnojív. India si vytvorila dostatočné zásoby ešte pred sezónou „Kharif“, teda pred obdobím dažďov. V porovnaní s minulým rokom sú zásoby močoviny vyššie o 10,7 % a zásoby fosfátových hnojív dokonca až o 105 %. Netreba však zabúdať, že India je výrazne exponovaná voči Blízkemu východu, keďže z tohto regiónu pochádza až 40 % jej importovanej močoviny. USA nemali vytvorené výrazné zásoby pred možným vojnovým konfliktom. Jedným z dôvodov však môže byť skutočnosť, že väčšinu prípadného výpadku dokážu nahradiť dovozmi z Kanady alebo Peru. Brazília je v tomto smere citlivejšia, keďže väčšinu základných surovín potrebných na výrobu hnojív dováža. Podiel dovozu sa pri jednotlivých hnojivách pohybuje približne medzi 72 % až 96 %, pričom významnými dodávateľmi sú najmä Katar, Omán, Saudská Arábia a Irán. Aktuálne by sa táto situácia ešte nemala výraznejšie prejaviť v cenách kukurice alebo sóje, keďže brazílski pestovatelia využívajú na jarnú výsadbu dodatočné zásoby. Pri jesennej výsadbe by sa však tieto zásoby mohli znížiť na minimum a trh by mohol začať započítavať vyššiu cenovú úroveň hnojív. To by sa následne s určitým oneskorením mohlo prejaviť aj v cenách kukurice a sóje.

Na ceny močoviny vplýva nielen obmedzenie importu z niektorých krajín, ale aj ceny plynu. Dôvodom je, že dusík, z ktorého sa močovina skladá, pochádza z výrobného procesu, pri ktorom sa zemný plyn spolu so vzduchom premieňa na amoniak. Ten sa následne spracúva na dusíkaté hnojivá, vrátane močoviny. Aktuálne sa ceny plynu v EÚ pohybujú na úrovni približne 50 EUR/MWh, pričom futures kontrakty na močovinu tento cenový rast nasledovali. Očakávaná cena plynu sa v súčasnosti na celý rok 2026 pohybuje v rozmedzí približne 47 – 50 EUR/MWh, zatiaľ čo na nasledujúci rok sa ceny plynu obchodujú okolo úrovne 35 EUR/MWh. To môže vytvárať tlak na pokles cien močoviny. Netreba však zabúdať, že primárnym faktorom bude naďalej dovozný šok, ktorý môže pretrvávať dovtedy, kým zostane Hormuzský prieliv obmedzený.

S rastúcimi cenami hnojív súvisí aj vplyv na produkciu poľnohospodárskych plodín, čo sa následne prejaví aj v ich cenovom raste. Najviac exponovanými krajinami voči tomuto šoku sú Brazília a India.

Brazílii hrozí pri úrode 2026/27 vysoké riziko, pričom kumulatívne brazílske importy močoviny môžu klesnúť o 18,7 % a pri dlhšom uzavretí Hormuzského prielivu do konca roka 2026 až o 27,3 %.

Ide o výrazný problém, keďže Brazília dováža takmer 88 % všetkých hnojív potrebných na svoju spotrebu. India dováža primárne LNG z Blízkeho východu, približne 66 %, a následne z neho vyrába močovinu. Aj napriek vysokým zásobám močoviny preto dochádza k obmedzeniam v niektorých výrobných závodoch na hnojivá, a to z dôvodu, že Hormuzský prieliv môže zostať uzatvorený dlhšie, než sa očakáva. V dôsledku takéhoto šoku dochádza k takzvanej „globálnej aukcii“, v rámci ktorej bohatšie krajiny preplácajú chudobnejšie v boji o obmedzené zásoby hnojív. Tým sa krajiny Afriky, ale aj krajiny ako Jemen a Somálsko, môžu dostať do situácie, v ktorej zaznamenajú nižšie výnosy a zlyhanie úrody v ďalšej sezóne. Tento vývoj môže postihnúť celkovo až 25 miliónov farmárov v týchto oblastiach.

Dopady ponukových šokov a rastúcich cien plynu sa výrazne prejavia najmä na globálnej inflácii cien potravín. Tá je aktuálne výrazne nižšia než v roku 2023, keď až 80 krajín dosahovalo viac ako 10 % infláciu cien potravín, pričom v súčasnosti je to len približne 8,4 %. Viac ako polovica krajín sa aktuálne nachádza v rozmedzí 0 – 5 % inflácie cien potravín.

Prognózy v niektorých krajinách však naznačujú, že cenová inflácia potravín by sa mohla zvýšiť až o 40 – 50 %.

V Brazílii sa očakáva zvýšenie inflácie cien potravín zo súčasných 2,7 % na 6 %, v Indii zo 4,2 % na viac ako 5 %, zatiaľ čo v USA sa očakáva stabilizácia inflácie na úrovni 3,2 % do konca roka 2026. V krajinách ako Nigéria, Angola, Zambia či Etiópia sa na rok 2026 prognózuje viac ako dvojciferná inflácia. Na tento vývoj reagujú aj jednotlivé centrálne banky, ktoré zvyšujú predikcie potravinovej inflácie na roky 2026 a 2027 a zároveň opätovne zvažujú rast úrokových sadzieb. Napríklad ECB v eurozóne zvýšila predikciu pre rok 2026 z 2,3 % na 2,6 % a na rok 2027 z 2,4 % na 2,9 %. Trh zároveň zaceňuje kumulatívne zvýšenie sadzieb ECB o 50 bps do konca roka 2026, čo je primárne spôsobené skôr očakávaným inflačným tlakom dovážaných komodít, najmä ropy a plynu. V tejto súvislosti sa prognózuje aj globálne spomalenie svetovej ekonomiky, pričom IMF revidoval svoj odhad rastu z januárových 3,3 % na aktuálnych 3,1 %. Tento vývoj môže byť ďalším faktorom, ktorý bude formovať rozhodovanie jednotlivých centrálnych bánk. (mmm)

Udržateľnosť verejných financií na Slovensku sa javí pesimisticky

Aktuálny stav verejných financií na Slovensku môžeme sledovať aj pomocou ukazovateľa udržateľnosti verejných financií, ktorý bol v apríli 2026 revidovaný Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Ukazovateľ udržateľnosti sleduje, o koľko % HDP treba trvalo zlepšiť štrukturálne primárne saldo, aby dlh o 50 rokov nepresiahol 50 % HDP. Súčasná hodnota ukazovateľa dosahuje úroveň 5,5 % HDP, čo predstavuje približne 7,9 mld. EUR. Slovensko sa pritom už od roku 2022 nachádza v pásme vysokého rizika, čo naznačuje, že fiškálne bremeno sa naďalej presúva na rozhodovanie budúcich vlád. Napriek trom konsolidačným balíkom, zavedeniu transakčnej dane, zvýšeniu DPH na 23 % či zvýšeniu dane z príjmov právnických osôb na 24 % pre firmy so zdaniteľnými príjmami nad 5 mil. EUR, tieto opatrenia zároveň vytvárajú tlak na spomaľovanie rastu ekonomiky. Práve na ekonomický rast sa pritom slovenská vláda spoliehala ako na jeden z faktorov, ktorý by mohol prispieť k znižovaniu verejného dlhu. Aktuálne sa verejný dlh nachádza na úrovni 61,4 % HDP, pričom podľa dlhodobého vývoja smeruje približne k úrovni 70 % HDP. V blízkej budúcnosti sa zároveň neočakáva, že by sa tento trend výraznejšie obrátil.

_{Zdroj: RRZ}

Vláda počítala s tromi konsolidačnými balíčkami, ktoré mali mať pozitívny dopad na deficit v celkovej výške 7,4 mld. EUR (z toho 2 mld. EUR pripadali na balíček pre rok 2024 a po 2,7 mld. EUR na balíčky pre roky 2025 a 2026). Podľa aktuálneho prepočtu RRZ je však celkový príspevok týchto opatrení nižší, než sa pôvodne očakávalo, a dosahuje približne 5 mld. EUR, teda 3,4 % HDP. Dôvodom je najmä to, že viaceré opatrenia mali len dočasný efekt a zároveň sa ukázalo, že Ministerstvo financií SR hodnotu niektorých opatrení nadhodnotilo.

Keď sa pozrieme na vývoj ukazovateľa medzi rokmi 2024 a 2025, môžeme konštatovať, že aj napriek konsolidácii v roku 2025 sa ukazovateľ zvýšil o 0,2 p. b. Tento vývoj bol primárne spôsobený novými výdavkovými opatreniami, ktoré vykompenzovali pozitívny efekt konsolidácie. Konsolidácia dosiahla úroveň až 1 % HDP a zahŕňala už spomínané opatrenia, ako aj zvýšenie zdravotného odvodu zamestnanca o 1 p. b., zrušenie odvodových prázdnin, zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov pre SZČO a zmrazenie miezd štátnych zamestnancov. Tento pozitívny prínos bol však následne vykompenzovaný novými výdavkami. Zvýšenie platov v školstve o 7 % v septembri 2025 a januári 2026 zhoršilo ukazovateľ o 0,3 % HDP. Potrebná reforma financovania dlhodobej starostlivosti prispela k zhoršeniu o ďalších 0,3 % HDP. Negatívny vplyv mali aj zvýšené náklady v zdravotníctve a kompenzácia materstva v dôchodkovom systéme. Výsledok hospodárenia v roku 2025, aj po očistení o vplyv nižších investícií a výdavkov na obranu, prispel k zhoršeniu ukazovateľa o 0,3 % HDP. Dôvodom boli predovšetkým vyššie bežné výdavky na prevádzku a nižší výber daní a odvodov, pričom výpadok daní a odvodov dosiahol hodnotu až 1,1 mld. EUR, čo predstavuje približne 0,8 % HDP.

_{Zdroj: RZZ}

Na súčasnú problematiku vo vývoji verejných financií reagovali aj ratingové agentúry, ktoré zhoršili rating Slovenska (o čom sme už písali v našom BWR 18). Táto nepriaznivá situácia sa prejavuje aj v zhoršovaní výnosov na štátnych dlhopisoch, ktoré sa aktuálne nachádzajú na úrovni 3,78 % a pomaly sa približujú k hranici 4 %. Treba však dodať, že rastúce výnosy boli primárne spôsobené očakávaným inflačným šokom, ktorý sa očakáva od vypuknutia konfliktu v Iráne od konca februára. Bohužiaľ, pri súčasnom stave verejných financií presúvame fiškálne bremeno na budúce generácie. Ak by budúce generácie mali pokryť záväzky spolu s existujúcim čistým dlhom na úrovni 54,4 % HDP, každá osoba by počas svojho života musela zaplatiť o 110 tis. EUR viac, ako z verejného rozpočtu získa. (mmm)

Ukrajina vracia úder – zmena dominancie vo vojne?

V noci zo 16. na 17. mája 2026 sa odohral najväčší dronový útok Ukrajiny na Rusko od začiatku konfliktu. Nad ruským územím sa v priebehu 24 hodín objavilo viac ako 1 000 dronov ukrajinského pôvodu, pričom viac ako 120 z nich smerovalo k hlavnému mestu Moskva. V okolí Moskvy boli zasiahnuté viaceré významné objekty, napríklad Angstrem v Zelenograde, (ktorý patrí medzi najstarších výrobcov mikročipov využívaných aj na vojenské účely), ropná rafinéria Kapotňa (jedna z desiatich rafinérií v Rusku, ktorá pokrýva približne 40 % dopytu Moskovského regiónu a má kapacitu približne 11 miliónov ton ropy ročne) aj čerpacia stanica Solnečnogorsk (skladuje palivo využívané aj armádou). Ide o výrazný úspech ukrajinskej armády, pretože dokázala zasiahnuť hlavné mesto Ruska a zároveň aj dôležitú energetickú infraštruktúru v jeho okolí.

Dlhodobo malo Rusko prevahu v počte dronových útokov na Ukrajinu, no tento rozdiel sa postupne zmenšuje. Zatiaľ čo v júni a júli 2025 Rusko uskutočnilo približne o 3 400 dronových útokov viac ako Ukrajina, v marci tohto roka Ukrajina po prvýkrát od konca roka 2024 Rusko prekonala, a to takmer o 800 dronových útokov za mesiac.

_{Zdroj: Come Back Alive Initiatives Centre}

Tento rozmach dominancie v dronových útokoch možno pripísať aj rastúcej produkcii Ukrajiny v porovnaní s Ruskom. Zatiaľ čo na začiatku konfliktu pôsobilo v krajine len 41 výrobcov dronov, dnes ich na Ukrajine operuje viac ako 500. Produkcia dronov sa tak zvýšila z približne 3-tisíc kusov v roku 2022 na až 4,5 mil. kusov v roku 2025.

Odhaduje sa pritom, že výrobná kapacita Ukrajiny môže v tomto roku dosiahnuť viac ako 7 mil. dronov.

Ruská strana bola vo výrobe výrazne pozadu, keďže v roku 2025 vyprodukovala približne 3,5 milióna dronov. Rusko síce stále dominuje v tradičných ukazovateľoch ako sú počet techniky, vojakov či leteckých strojov, avšak v dronovom súboji zaostáva. Drony zároveň menia spôsob vedenia vojny na Ukrajine, kde počet dronových útokov v roku 2025 a aj v tomto roku dosahuje približne dvojnásobne vyššie hodnoty než počet delostreleckých alebo raketových útokov.

_{Zdroj: Armed Conflict Location & Event Data}

Rusko je nateraz pod tlakom, ktorý dokáže len veľmi ťažko zvrátiť. Očakáva sa, že bude dlhodobo zaostávať za Ukrajinou v produkcii dronov, najmä z dôvodu nedostatku polovodičových komponentov. Chýbajúce výrobné kapacity Rusko nahrádza dovozom z Iránu (ktorý však aktuálne dodávky obmedzil v dôsledku vojny s USA) prípadne dodávkami z Číny. Vojna na Ukrajine si na ruskej strane vyžiadala približne 1,351 mil. obetí, čo kumulatívne predstavuje necelých 0,94 % celkovej populácie Ruska. Ide tak naďalej o významný faktor prispievajúc ku každoročnému poklesu obyvateľstva.

Ukrajina sa aktuálne dostáva do pozície, v ktorej začína určovať priebeh konfliktu. Podarilo sa jej preniesť vojnu až do hlavného mesta Ruska, čo zároveň vytvára politický tlak na prezidenta Putina. Ukrajina sa tak v tejto opotrebovanej vojne, ako aj pri prípadných mierových rokovaniach, stáva rovnocenným hráčom, ktorý si môže nárokovať väčšie požiadavky než kedykoľvek predtým. Ukrajinský postup nevidíme iba v politickej rovine. Zmena sa prejavuje aj priamo na území Ukrajiny, kde Rusko aktuálne stráca o 5 až 10 km² denne viac, než získava. Naposledy bola podobná situácia zaznamenaná v polovici roka 2023, keď po páde Bachmutu nasledovala druhá ukrajinská protiofenzíva. (mmm)

Vývoj tržieb a vyťaženosti ubytovacích zariadení v SR v 1. štvrťroku 2026

Ubytovacie zariadenia v úvode roka 2026 rástli, keď ich tržby medziročne vyskočili o 11,4 % na 171 miliónov EUR. Z toho približne 97,3 mil. EUR (56,9 %) tvorili domáci a 73,7 mil. EUR (43,1 %) tvorili cudzinci. Štruktúra dopytu sa však medzi regiónmi výrazne líšila.

Regionálne rozloženie tržieb podľa pôvodu návštevníkov ukazuje zvýšenú koncentráciu iba v niekoľkých krajoch. Žilinský kraj vytvoril spolu okolo 55,3 mil. EUR, teda približne tretinu všetkých tržieb SR, pričom domáci aj cudzinci sa podieľali takmer zhodne po 50 %. Bratislavský kraj dosiahol 28,3 mil. EUR, z toho takmer 68 % pripadlo na zahraničných hostí, zatiaľ čo v Banskobystrickom kraji tvorili domáci návštevníci zhruba 84 % tržieb z 19,6 mil. EUR.

Porovnanie tržieb a využitia lôžok potvrdzuje rozdielne modely fungovania regiónov. Žilinský kraj pri využití lôžok na úrovni približne 33 % generuje najvyššie tržby, zatiaľ čo Bratislavský kraj dosahuje vysoké tržby pri nižšej obsadenosti okolo 21 %, čo naznačuje vyššiu priemernú cenu za prenocovanie. Nitriansky kraj vykazuje využitie lôžok len 11,4 % a tržby 4,6 mil. EUR, teda približne 3 % z celkových tržieb Slovenskej republiky, čo poukazuje na nízke zapojenie jeho kapacít, čo je ovplyvnené hlavne dopytom po samotnom kraji.

Medziročný index tržieb sa pohyboval od 97,7 % v Nitrianskom kraji, čo znamená, že tržby v tomto kraji medziročne klesli o 2,3 percentuálneho bodu a zároveň to bol aj jediný kraj, ktorého celkové tržby sa medziročne znížili. Naopak, v Košickom kraji dosiahol medziročný index tržieb 123 %, čo predstavovalo nárast o 23 percentuálnych bodov oproti úrovni predchádzajúceho roka. Bratislavský kraj zaznamenal nárast o 20,8 percentuálnych bodov, Prešovský a Trenčiansky kraj približne o 14 percentuálnych bodov, zatiaľ čo Banskobystrický a Trnavský kraj rástli pomalšie, približne o 5 percentuálnych bodov. Celkové výsledky tak signalizujú pokračujúce oživenie tržieb s výraznými regionálnymi rozdielmi v dynamike aj miere využitia celkových kapacít.

Výsledky potvrdzujú výraznú regionálnu diferenciáciu v ubytovacích službách na Slovensku. Najvyššie tržby dosiahol Žilinský kraj na úrovni 55,3 mil. EUR, čo predstavovalo približne 32,4 % celoslovenských tržieb, a spolu s Prešovským krajom sa podieľali na viac ako 54 % celkových tržieb ubytovacích zariadení v SR v prvom štvrťroku. Tento výsledok súvisí najmä so zimnou sezónou, keďže horské regióny profitujú z dopytu po lyžiarskych a rekreačných pobytoch, čo sa prejavuje aj vo vyššom využití kapacít. Bratislavský kraj dosiahol tržby 28,3 mil. EUR pri obsadenosti lôžok 20,7 %, pričom až 68 % tržieb tvorili zahraniční hostia, čo naznačuje vyššiu cenovú úroveň a význam mestského a biznis turizmu. Medziročný rast tržieb bol najvýraznejší v Košickom kraji s indexom 123 % a v Bratislavskom kraji, kde vzrástli o 20,8 percentuálneho bodu. Tento nárast čiastočne spôsobila lepšia dopravná dostupnosť nového a cenovo dostupného leteckého spoju, ktorý bol sprístupnený koncom roka 2025, čo výrazne zvýšil dopyt domácich aj zahraničných návštevníkov práve po týchto krajoch. (lg)

Porovnanie rastu maloobchodných tržieb USA a Čína

Porovnanie dvoch najväčších ekonomík sveta, teda USA a Číny z pohľadu maloobchodných predajov, ukazuje podľa najnovších údajov diametrálne odlišný vývoj. Čína v priebehu jedného roka zaznamenala výrazné spomalenie rastu maloobchodných predajov a dosiahla najslabšie tempo rastu od decembra 2022. Konkrétne sa rast v Číne znížil z 5,1 % o 4,9 percentuálneho bodu na úroveň 0,2 % medziročne. Na druhej strane Spojené štáty zaznamenali výrazne vyšší medzimesačný aj medziročný nárast, ktorého úroveň dosiahla 4,9 %. V porovnaní s aprílom 2025, keď bol rast maloobchodných predajov USA na úrovni 5 %, išlo len o mierne spomalenie o 0,1 percentuálneho bodu.

Z pohľadu na jednotlivé kategórie maloobchodu v Číne zároveň vyplýva, že vývoj spotreby bol mimoriadne nerovnomerný a rozdiel medzi najvýkonnejšou a najslabšou kategóriou dosiahol až 33 percentuálnych bodov. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenala položka tabak a alkohol s tempom rastu 11,7 %, pričom nad celkovým priemerom sa udržali aj komunikačné zariadenia na úrovni 6,2 % alebo kozmetika so 4,7 %. Naopak, výrazný pokles bol prítomný najmä pri tovaroch dlhodobej spotreby a luxusnejších segmentoch, keď predaj zlatých a strieborných šperkov klesol o 21,3 %, automobilov o 15,3 % a domácich spotrebičov a audio-video techniky o 15,1 %. Spotrebiteľský dopyt sa presúval skôr k bežným a každodenným výdavkom, zatiaľ čo pri väčších nákupoch zostala domácnosť výrazne opatrnejšia.

Podľa najnovších dostupných dát za rok 2024 štruktúra HDP Číny podľa výdavkovej metódy predstavuje podiel spotreby domácností 40 % z celkového HDP. Práve táto zložka je pritom z hľadiska interpretácie maloobchodných tržieb najrelevantnejšia, keďže zachytáva výdavky domácností na finálnu spotrebu a zároveň odráža silu vnútorného spotrebiteľského dopytu. Vývoj maloobchodu tak poskytuje čiastkový pohľad na kondíciu jednej z najdôležitejších zložiek čínskej ekonomiky, hoci v porovnaní s USA zostáva význam osobnej spotreby na tvorbe HDP stále nižší, dokáže toto zníženie celkovej spotreby domácností ovplyvňiť ekonomiku celej krajiny.

Čínsky Index spotrebiteľských cien (CPI) sa za posledných 6 rokov nachádza pod úrovňou USA, pričom v súčasnosti dosahuje zrýchlenie na 1,2 %, zatiaľ čo v USA stúpol až na 3,8 %. Tento výrazný rozdiel vyplýva z odlišného správania spotrebiteľov, keďže slabšia osobná spotreba v Číne prirodzene znižuje domáci dopyt a udržuje infláciu na nízkej úrovni. Naopak, inflácia v USA je momentálne poháňaná stabilnejšou spotrebou amerických domácností, čo vysvetľuje ich vyššiu úroveň CPI. Napriek týmto odlišným domácim podmienkam však v oboch krajinách zhodne zdvíhajú ceny najmä drahšie energie a suroviny, ktoré vytvárajú spoločný globálny tlak na rast inflácie.

Z porovnania dvoch najväčších ekonomík vyšlo, že sa nelíšili len v číslach, ale v hlavne v tom, že obe ekonomiky fungovali na odlišnom dopyte. V USA ostala spotreba odolnejšia, pretože domácnosti boli stále podporené rastom miezd, relatívne silným trhom práce a vyššou ochotou míňať, čo zvýšilo mieru inflácie, preto sa maloobchod mohol držať pri vyššom raste tržieb s rýchlejšou infláciou. V Číne bol naopak spotrebiteľ opatrnejší, keďže slabý trh práce, pokles cien nehnuteľností a pokračujúca realitná kríza znižovali majetkový efekt domácností a brzdili väčšie nákupy, čo sa premietlo do rastu maloobchodu len na úrovni 0,2 %. Situáciu na trhu dodatočne narušuje aj konflikt na Blízkom východe, ktorý zvyšuje ceny energií, a navyše čínska ekonomika je stále viac orientovaná na výrobu a export než na domácu spotrebu. Pri oslabení vonkajšieho dopytu sa tak nedokáže oprieť o vnútorný trh, čo vysvetľuje aj silné rozdiely medzi segmentmi, kde každodenné výdavky rástli, ale odložené a luxusnejšie nákupy prudko klesali. (lg)

Demografické trendy a populačný vývoj Slovenska

Slovensko sa v posledných rokoch dostáva do obdobia zreteľného demografického úbytku. Na konci roka 2025 žilo v Slovenskej republike 5 409 407 obyvateľov, pričom počet medziročne klesol o viac ako 10-tisíc osôb. Z hľadiska celkového prírastku/úbytku obyvateľstva, ktorý zohľadňuje prirodzený aj migračný pohyb populácie, predstavoval rok 2025 už piaty po sebe nasledujúci rok populačného poklesu na Slovensku. Zároveň išlo o druhý najvýraznejší úbytok od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, hneď po pandemickom roku 2021, keď počet obyvateľov klesol o 14 558 osôb. Negatívny populačný trend sa začal prejavovať od roku 2021 a za posledných päť rokov dosiahol kumulatívny celkový úbytok obyvateľstva 39 863 osôb.

Vzhľadom na skutočnosť, že aj v roku 2025 zostalo na SR migračné saldo kladné, a to na úrovni približne +1,5 tisíca osôb (nasťahovaných 6,4 tisíc osôb, vysťahovaných 4,9 tisíca osôb), migrácia nepatrí medzi príčiny poklesu počtu obyvateľov. Pokles je naopak spôsobený prirodzeným úbytkom obyvateľstva – rozdielom medzi počtom narodených a zomretých. V roku 2025 sa narodilo približne 42 tisíc živých detí, zatiaľ čo zomrelo viac ako 53,5 tisíca osôb. Prirodzený úbytok tak dosiahol 11,5 tisíca obyvateľov.

Slovensko zaznamenáva negatívne hodnoty prirodzeného úbytku/prírastku populácie už kontinuálne od roku 2020 (za obdobie posledných 6 rokov Slovensko zaznamenalo kumulatívny prirodzený úbytok -50 892 osôb), pričom v Európskej únii existuje tento trend už od roku 2012. V porovnaní s Českou republikou (prirodzený úbytok v roku 2025 hodnote -35,7 tisíc) je na tom situácia na Slovensku poznateľne lepšie.

Najvýraznejším problémom je pokles pôrodnosti. Štatistický úrad SR uvádza, že pôrodnosť v roku 2025 dosiahla nové minimum v novodobej histórii Slovenska. Hrubá miera pôrodnosti klesla na 776 živonarodených detí na 100-tisíc obyvateľov, čo je najnižšia úroveň za posledných 100 rokov. Ešte v prvej dekáde samostatnej SR sa tento ukazovateľ pohyboval nad hranicou 1 000 detí na 100-tisíc obyvateľov a do roku 2021 sa dlhodobo držal približne medzi 1 000 až 1 130.

Úmrtnosť sa po pandemických rokoch stabilizovala. V roku 2025 zomrelo na Slovensku 53,5 tisíca osôb, čo bolo o 0,7 % menej ako rok predtým. Hrubá miera úmrtnosti dosiahla 988 zomretých na 100-tisíc obyvateľov, teda zostala pod hranicou 1 000. To znamená, že aktuálny pokles počtu obyvateľov nespôsobuje mimoriadne vysoká úmrtnosť, ale najmä nízky počet narodených detí.

Významným ukazovateľom demografického vývoja je aj veková štruktúra obyvateľstva. Najpočetnejšie vekové skupiny sa nachádzajú vo veku 40 až 55 rokov, zatiaľ čo detských a mladších vekových skupín je výrazne menej – populácia starne. Tento trend súvisí s dlhodobým poklesom pôrodnosti, ktorý sa začal výraznejšie prejavovať po roku 1990 a kontinuálne od roku 2017 – rok 2016 predstavuje posledné obdobie, v ktorom sa počet živonarodených detí ešte medziročne mierne zvýšil.

Kým v mladších vekových skupinách je počet mužov a žien relatívne vyrovnaný (pod 60 rokov žije na Slovensku 2,06 milióna mužov a 1,97 milióna žien), vo vyšších vekových kategóriách výrazne prevládajú ženy (nad 60 rokov žije 590 tisíc mužov a až 794 tisíc žien). Starnutie populácie potvrdzujú aj ukazovatele priemeru a mediánu. V roku 2025 mali muži na SR priemerný vek 40,3 roka, ženy 43,3 roka a celá populácia 41,8 roka. V porovnaní s rokom 2024 sa priemerný vek zvýšil o štvrť roka (priemerný vek celej populácie v 2024 bol 41,5 roka). Rovnako sa medziročne zvýšil aj medián veku obyvateľstva, a to o 1 rok. V roku 2025 bol medián 40 rokov u mužov, 43 rokov u žien a 42 rokov pri celej populácii, zatiaľ čo v roku 2024 mali Slováci štatisticky nižší vek – medián predstavoval 40 rokov u mužov, 42 rokov u žien a 41 rokov pri celej populácii.

Záver

Záverom možno konštatovať, že Slovensko čelí dlhodobému demografickému poklesu spôsobenému najmä nízkou pôrodnosťou. Síce sa úmrtnosť po pandemických rokoch stabilizovala, počet narodených detí nestačí zabezpečiť prirodzenú obnovu populácie.

Z predikcií vyplýva, že sa Slovensko pravdepodobne ani v najbližších rokoch nevyhne pokračujúcemu poklesu počtu obyvateľov. Projekcie pre rok 2027 predpokladajú prirodzený úbytok od približne -3,4 tisíca obyvateľov pri vysokej plodnosti až po -18,2 tisíca obyvateľov pri nízkej plodnosti. Posledná aktualizácia uvedených predikcií bola v roku 2024 a scenár plodnosti, ktorý najpresnejšie odhadol výšku prirodzeného úbytku v roku 2025, bol ten počítajúci s nízkou plodnosťou. Z daného dôvodu možno predpokladať, že v roku 2027 sa bude úbytok pohybovať okolo hodnoty -18,2 tisíc obyvateľov, optimisticky v rozmedzí 18,2–11,4 tisíc. V roku 2027 sa tiež predpokladá rast nezamestnanosti, a to z 154,8 tisíc osôb (Q4 2025) na približne 157 tisíc osôb v 2027, čo môže v budúcnosti zvýšiť potrebu pracovnej sily zo zahraničia a tým aj význam migrácie. Pokiaľ však nedôjde k výraznejšiemu zvýšeniu pôrodnosti alebo k dlhodobo vyššiemu migračnému prírastku, počet obyvateľov Slovenska bude podľa súčasných trendov naďalej klesať a populácia bude postupne starnúť. (vv)

Spojené kráľovstvo zaznamenáva akcelerujúci rast ekonomiky

Vo štvrtok 14. mája boli zverejnené výsledky ekonomiky Spojeného kráľovstva, ktorá v prvom štvrťroku zaznamenala rast o 0,6 % medzikvartálne, pričom očakávania boli na úrovni 0,5 % a ročný rast HDP na úrovni 1,1 %. Britská ekonomika tak medzikvartálne dokonca prekonala aj rast USA o 0,1 percentuálneho bodu. Hospodárstvo Spojeného kráľovstva ťahal najmä sektor služieb, ktorý si pripísal nárast o 0,8 %, nasledoval maloobchod s rastom o 1,6 % a veľkoobchod s nárastom o 3,1 %, ktoré kombinovane tvoria približne 80 % HDP. Výroba, ktorá predstavuje približne 13 % HDP krajiny, si takisto pripísala rast na úrovni 0,8 %.

Sektorom, ktorému sa naopak nedarilo, bola ťažba s poklesom o 4,5 %, čo bolo pravdepodobne spôsobené slabšou produkciou ropy a zemného plynu z dôvodu odstávok a údržby v Severnom mori. Sektor administratívnych služieb zaznamenal prepad o 1 %, najmä v dôsledku slabšej trhovej expanzie, ktorú ovplyvňuje slabnúci trh práce. Celkovo ekonomiku Spojeného kráľovstva v prvom štvrťroku ťahala najmä spotreba domácností s rastom o 0,6 %, ktorá dlhodobo tvorí takmer 60 % HDP krajiny. K výsledku prispel aj rast vládnych výdavkov o 0,4 %, pričom investície zaznamenali pokles o 0,6 % a pokles čistého exportu čo potvrdzuje pokračujúci trend importne orientovanej britskej ekonomiky.

Situácia na prvý pohľad vyzerá pre ekonomiku pozitívne a vysiela signál posilnenia oproti predchádzajúcim rokom. V nich dominovala vysoká domáca inflácia, ktorá v októbri 2022 dosiahla úroveň 11,1 % a slabší hospodársky rast, ktorý sa za posledných 10 rokov pohyboval v stálych cenách v priemere na úrovni 1,4 %. Na druhej strane, situácia na trhu práce nepripomína expanziu, ale skôr postupné oslabovanie. Miera nezamestnanosti za marec 2026 dosiahla 5 %, čo je nad desaťročným priemerom 4,3 %. Táto úroveň nezamestnanosti sa približuje k hodnotám z obdobia pandémie, keď presiahla 5,25 %. Ekonomika navyše netvorí nové pracovné miesta. V marci zaznamenal trh práce až 3,5-násobný pokles pracovných miest oproti februáru, pričom sa zrušilo ďalších 100-tisíc pracovných miest. Na ročnej báze ide o celkový pokles o približne 210-tisíc pracovných pozícií.

Vojna na Blízkom východe navyše opäť prináša do ekonomiky inflačné šoky. Inflácia výrobných faktorov (PPI - input) na strane výrobcov zaznamenala medzimesačný rast o 2,4 %, pričom na ročnej báze v súčasnosti dosahuje 7,7 %. Táto inflácia sa však ešte nestihla naplno pretaviť do cien finálnej produkcie. Výrobná inflácia (PPI - output) zaznamenala v apríli nárast o 1,4 % a na ročnej báze predstavuje 4 %. Celková inflácia (CPI), ktorú platí spotrebiteľ, naopak zaznamenala menší prírastok, než sa očakávalo. Očakávaný medzimesačný rast predstavoval 0,9 % oproti zverejneným 0,7 %, pričom medziročná miera dosiahla 2,8 %. Súčasná situácia tak nedáva centrálnej banke dostatok flexibility na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky. Bank of England pritom začala cyklus znižovania úrokových sadzieb už v júli 2024 z úrovne 5,25 % na súčasných 3,75 %.

Záver

Hoci ekonomika Spojeného kráľovstva javí isté známky oživenia, inflácia v podobe ponukových šokov môže tento rast veľmi rýchlo vymazať. Spojené kráľovstvo síce pokrýva viac ako 50 % svojej spotreby domácou produkciou ropy a zemného plynu, avšak globálne vysoké ceny energií zasahujú aj krajiny, ktoré dokážu značnú časť potrieb uspokojiť z vlastných zdrojov. Cena za barel ropy Brent vzrástla o takmer 66 % oproti úrovniam pred vypuknutím konfliktu. Vyššie ceny síce pomáhajú domácim producentom, no na spotrebiteľov majú stále negatívny vplyv.

Ako sme ukázali, dominantnú časť britského HDP tvorí spotreba domácností. Index spotrebiteľskej dôvery však zaznamenal prepad o 4 body oproti marcu na negatívnych -25 bodov, čím sa ocitol na podobných úrovniach ako v roku 2020 počas pandémie. Navyše pred vypuknutím vojny v Iráne boli prognózy rastu HDP Spojeného kráľovstva na úrovni 1,2 % až 1,3 %, no tie sa výrazne zhoršili a v súčasnosti sa pre tento rok očakáva spomalenie rastu na 0,7 % až 0,8 %. (mš)

India zvyšuje clá na dovoz drahých kovov

Indická vláda uviedla 13. mája 2026 do platnosti clá obmedzujúce import drahých kovov, konkrétne dovoz zlata, striebra a platiny. Celkovo ide o snahu zamedziť odlivu devízových rezerv na nákup drahých kovov a presmerovať tieto prostriedky na nákup ropy a hnojív.

Ako sme uviedli, clá sa týkajú najmä importu zlata, striebra a platiny. V prípade zlata a striebra ide o nárast o 9 percentuálnych bodov zo 6 % na 15 %. Pri platine zaznamenávame takisto nárast o 9 percentuálnych bodov, avšak zo 6,4 % na 15,4 %. Táto snaha pramení najmä z pretrvávajúcej vojny na Blízkom východe, ktorej dôsledkom je zdražovanie ropy. Konkrétne ropa Brent si od začiatku konfliktu pripisuje takmer 66 %, pričom jej súčasná cena sa pohybuje na úrovni 110 USD za barel. V prípade hnojív, ktoré monitoruje index hnojív Svetovej banky (index 2010 = 100) , ide o rast o takmer 44 % od februára 2026. Tieto zložky priamo negatívne ovplyvňujú obchodný deficit Indie. Krajina je totiž silne závislá od dovozu ropy, ktorý pokrýva približne 90 % domácej spotreby. Pri hnojivách nie je situácia taká kritická, keďže India dokáže veľkú časť spotreby pokryť domácou produkciou, čo je napríklad v prípade močoviny až 87 %.

Obchodná bilancia Indie sa zhoršuje aj z dôvodu silného dolára, v ktorom sa obe komodity obchodujú. Americký dolár (USD) od začiatku vojny posilnil voči indickej rupii (INR) takmer o 6 %. Práve preto podiel ropy na celkovom importe za sledované mesiace vzrástol o 10 percentuálnych bodov. Zatiaľ čo vo februári tvoril podiel ropy na celkovom importe okolo 15 %, v súčasnosti presahuje 25 %. Ceny ropy priamo nafukujú celkový import krajiny a spôsobujú prehlbovanie deficitu obchodnej bilancie, ktorá v apríli dosiahla záporné saldo takmer 72 miliárd USD. Hodnota importovanej ropy bola v apríli takmer 19 miliárd USD, zatiaľ čo mesiac predtým tvoril dovoz ropy okolo 12 miliárd dolárov, čo predstavovalo 20-percentný podiel na celkovom importe. India je známa najmä svojím šperkárskym priemyslom, ktorý tvorí takmer 7 % HDP krajiny a zamestnáva približne 5 miliónov ľudí. Až okolo 80 % celkového importu zlata končí práve v tomto odvetví.

Záver

Zavedenie vyšších ciel na drahé kovy jasne ukazuje orientáciu indickej vlády, ktorá si uvedomuje, že zahraničné devízy by mali byť v súčasnosti primárne využívané na import ropy, zemného plynu a hnojív. Táto situácia je nebezpečná hlavne preto, že India dlhodobo vykazuje deficity obchodnej bilancie. Za posledný fiškálny rok končiaci sa marcom 2026 vytvorila India deficit na úrovni 333 miliárd USD, pričom pri započítaní služieb to bolo 119,3 miliardy USD. Rastúce ceny komodít navyše spôsobujú problém týkajúci sa odlevu kapitálu za neproduktívne aktíva. Komodity ako ropa alebo hnojivá sú určené na okamžitú spotrebu, zatiaľ čo import strojov slúži primárne na zvyšovanie produktivity v krajine.

V takomto prípade, ak by ceny komodít zostali na vysokých úrovniach dlhšie, deficit obchodnej bilancie by pravdepodobne ďalej rástol. Rast deficitu by bol sprevádzaný oslabením INR voči USD, čo by síce robilo indické exporty konkurencieschopnejšími, avšak importy komodít by pre domáci trh ešte viac zdraželi. To by vytváralo tlak na centrálnu banku, ktorá by musela predávať dolárové devízové rezervy a nakupovať za ne domáce INR, aby stabilizovala výmenný kurz, inak by v krajine nastal významný odliv kapitálu. Treba však pripomenúť, že po vypuknutí vojny na Ukrajine indická centrálna banka začala nakupovať zlaté rezervy práve za dolárové devízy, aby predišla silnej závislosti od amerického dolára. (mš)

Autori:
Analytici:
Ján Vražda (vrazda@bencont.sk)
Zdenko Lauko (lauko@bencont.sk)
Martin Maslan (maslan@bencont.sk)

Junior analytici:
Martin Vražda
Frederik Wiesner
Matej Miroslav Miko
Ladislav Gembeš
Maroš Šery
Valéria Vrábliková

Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT, a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.