Zhoršenie ratingu Slovenska

Dôvodmi takéhoto zníženia ratingu sú najmä vysoký rozpočtový deficit, ktorý by sa mal v najbližších rokoch držať tesne pod úrovňou 5 % HDP. Verejný dlh dosiahol 61,4 % HDP, medziročne tak vzrástol o 1,7 p. b., čím prekročil horný limit dlhovej brzdy o 9,4 % HDP, čo predstavuje historické maximum. Ďalšími dôvodmi zníženia ratingu sú slabšie odhady rastu ekonomiky, ktorá by mala v tomto roku rásť iba o 0,5 % a v rokoch 2027 až 2029 v priemere o 1,9 % medziročne, podľa prognóz agentúr. Vláda pritom počítala s rastom aspoň na úrovni vyššej ako 1 %, čo by čiastočne kompenzovalo rast výdavkov na sociálne dávky, najmä 13. dôchodky, a rastúce náklady na obranu. Neochota vlády znižovať sociálne výdavky však stále vytvára výrazné štrukturálne saldo na úrovni – 4,4 % HDP.

Ide o štvrtú Ficovu vládu v období moderného Slovenska, no v tomto prípade sa po prvýkrát výraznejšie prejavujú dopady sociálnych politík a expanzívnej fiškálnej politiky na verejné financie vlády. Z pohľadu ratingových agentúr ide zároveň o najvýraznejšie zhoršenie ratingu Slovenska od druhej Dzurindovej vlády.

Ak sa však pozrieme na to, ako na situáciu reagovali výnosy štátnych dlhopisov, vidíme, že rast pri 10-ročných dlhopisoch zatiaľ toto zhoršenie zo strany ratingových agentúr výraznejšie nezacenil.

To môžeme pozorovať aj pri ostatných krajinách V4, keďže zahraniční investori očakávajú, že práve v týchto regionálnych a menších krajinách sa prejavia najväčšie inflačné tlaky z dôvodu závislosti od dovozu plynu a ropy, ktoré od februára zaznamenali výrazný rast. Rastúce výnosy možno pozorovať aj v porovnaní s bezpečnejšou krajinou, akou je Nemecko, kde sa prémia slovenských dlhopisov voči nemeckým aktuálne obchoduje na úrovni 0,71 %, zatiaľ čo vo februári dosahovala za posledné dva roky minimum na úrovni 0,4 %. K najvýraznejšiemu zlepšeniu výnosov došlo v Maďarsku, kde sa výnosy dlhopisov od začiatku vojny znížili až o 0,5 p. b. Dôvodom je výsledok maďarských volieb, vďaka ktorému sa výrazne zlepšil výhľad budúceho vývoja Maďarska s novou vládou pod vedením Magyara.

Keď sa pozrieme na porovnanie Slovenska voči ostatným krajinám v prípade rastu vládnych výdavkov medzi rokmi 2016 až 2025, Slovensko patrilo medzi top 5 krajín v EÚ. Slovensku narástli vládne výdavky až o 7 p. b., pričom aktuálne tvoria až 47,9 % HDP. K najvýraznejšiemu rastu však došlo v Poľsku, kde výdavky vzrástli až o 9,8 p. b., pričom tento rast primárne smeroval do infraštruktúry a zvyšujúcich sa výdavkov na obranu. Česko zaznamenalo rast iba o 3,8 p. b. a Maďarsko dokonca len o 0,6 p. b.(keďže rástlo z vyššieho základu, konkrétne zo 46,7 % na 47,3 % HDP). Slovensko tak bolo druhou krajinou V4 s najväčším rastom vládnych výdavkov, ktoré sa však primárne nepremietli do rastu výdavkov na infraštruktúru alebo dlhodobé investície, ako v prípade Poľska, ale smerovali najmä na sociálne dávky. Išlo napríklad o zavedenie 13. dôchodkov, valorizáciu minimálnych prídavkov a v neposlednom rade aj o energodotácie, ktoré tvorili na štrukturálnom deficite približne 0,3 % HDP. Následné nesprávne riešenie deficitu zavedením transakčnej dane a zvýšením DPH na úroveň 23 % motivuje subjekty k obchádzaniu daní, čo v roku 2025 viedlo až k výpadku daní a odvodov na úrovni 1,1 mld. EUR (0,8 % HDP).

Pri deficite blížiacom sa k 5 % HDP a slabom raste ekonomiky nie je vláda schopná zastaviť narastanie dlhu. Hoci sa jej podarilo dosiahnuť úspory vo vládnych subjektoch (638 mil. EUR) a nižšie dodávky v obrane (557 mil. EUR), vyššie náklady na energodotácie (296 mil. EUR) a následný výpadok daní a odvodov výrazne znížili celkové šetrenie vlády. Oficiálny deficit sa tak v roku 2025 znížil celkovo iba o 517 mil. EUR, zo 6,6 mld. EUR na aktuálnych 6 mld. EUR, teda na 4,5 % HDP. Zlý stav verejných financií si uvedomujú aj zahraniční investori, ktorí aktuálne tvoria odhadom až 70 % držiteľov štátneho dlhu Slovenska. Ak bude vláda v nasledujúcom období naďalej prijímať populistické opatrenia, môžeme očakávať rast výnosov 10-ročných dlhopisov až k úrovni 4 %, ktorú naposledy dosiahli v októbri 2023. To by opäť vytvorilo tlak na rast deficitu verejných financií. (mmm)

Mnohé americké firmy už zverejnili finančné výsledky za prvý štvrťrok 2026. Namiesto samotnej ziskovosti korporácií nás však bude zaujímať vývoj v oblasti redukcie pracovných miest, ku ktorej v sledovanom období pri najväčších spoločnostiach došlo. Prepúšťanie v súkromnom sektore zaznamenalo oproti minulému roku pokles o 1 %, avšak v technologickom sektore napätie rastie. Očakáva sa, že technologické firmy tento rok prepustia o 40 % viac zamestnancov než v predchádzajúcom roku.

Od začiatku roka prebieha na pracovnom trhu určitá miera „prečisťovania“. K redukcii stavov dochádza najmä z dôvodu úspory mzdových nákladov, čo súvisí s horšími vyhliadkami makroekonomickej situácie v krajine. Medzi spoločnosti, ktoré od začiatku roka oznámili prepúšťanie, patria:

Medzi najväčších hráčov, ktorí v tomto kvartáli prepúšťajú, patria jednoznačne Oracle, UPS a Amazon.com. Len tieto tri firmy prepustia spolu takmer 76 000 zamestnancov. V súvislosti s prepúšťaním v USA sa často spomína, že ľudia prichádzajú o prácu kvôli generatívnej umelej inteligencii, ktorá nahradí fyzických pracovníkov. Presné odhady sa líšia, ale podľa World economic forum má do roku 2027 vzniknúť 69 miliónov pracovných miest a 83 miliónov zaniknúť práve kvôli AI. Čistý prírastok je teda negatívnych 14 miliónov, pričom súkromné inštitúcie predpokladajú, že AI globálne nahradí približne 300 – 800 miliónov zamestnancov. V skutočnosti, ale vytvorí opäť odvetvia, napríklad spojené s AI úlohami, do ktorých títo zamestnanci budú migrovať a celková nezamestnanosť by preto nemusela v globále vzrásť. V súčasnosti však vidíme skôr prepúšťanie z dôvodu optimalizácie kapitálu alokovaného na výstavbu dátových centier. To znamená, že spoločnosti, ktoré vo veľkom investujú do AI, hľadajú každý dolár na financovanie týchto projektov, a preto sa uchyľujú k redukcii zamestnancov. V prípade veľkých technologických spoločností, ktoré v roku 2026 minú na výstavbu infraštruktúry približne 650 miliárd dolárov, sa môže prepúšťanie javiť ako pomalé uvoľňovanie kapitálu. Priemerný plat zamestnanca vo veľkých technologických spoločnostiach je okolo 300 tisíc dolárov ročne a v priemere každá táto veľká firma prepustila 961 pracovníkov denne počas prvého štvrťroka 2026. Ak bude tempo naďalej pokračovať, ročne to teda robí okolo 105 miliárd dolárov ročne na úsporách. Realita je avšak taká, že tempo prepúšťaní nie je počas roka rovnaké a každý zamestnanec negeneruje rovnaké úspory, keďže zamestnanci prepustení na konci obdobia budú menej hodnotní ako zamestnanci na začiatku. Reálne odhady hovoria o tom, že veľké spoločnosti dosiahnu približne 2 – 5 % úspor z prepustených zamestnancov, avšak toto prepúšťanie sa naplno prejaví až budúci rok a môže dosiahnuť úspory približne 10 – 15 % z výdavkov roku 2026. Tieto údaje by sme následne mohli rozdeliť do dvoch skupín – na firmy, ktoré prepúšťajú kvôli investíciám do AI, a tie, ktoré tak robia z dôvodu štrukturálneho šetrenia:

Hoci na prvý pohľad vidíme, že väčší objem výpovedí zaznamenáva skupina firiem orientovaná na AI, je dôležité si uvedomiť, že druhá skupina odhaľuje reálnu slabosť ekonomiky. Len v roku 2025 súkromné netechnologické odvetvia prepustili takmer 650 tisíc zamestnancov, pričom najväčší podiel na tom mali odvetvia logistika 14 %, maloobchod 14 % a finančné inštitúcie okolo 10 %. Firmy mimo technologického sektora zažívajú náročné obdobie, pričom medzi hlavné príčiny patria najmä snaha o znižovanie nákladov, slabší dopyt, drahšie financovanie, automatizácia a ochladenie trhov po pandémii COVID-19. Znižovaním nákladov firmy cielia na rast marží, čo úzko súvisí s nižšími objemami výroby. Presvedčiť sa o tom môžeme sledovaním PMI indexu, ktorý sa dlhodobo pohybuje pod 50 a tým naznačuje zhoršovanie ekonomickej aktivity. Hoci tento index sa od začiatku roka pohybuje nad 50 bodmi, nejde o rast výroby v Amerike, ale ide skôr o špekulatívny a obranný motív, ktorý je sprevádzaný predzásobeniami a pokračujúcim rastom cien. Ak spoločnosti nedokážu docieliť dostatočný organický rast, zameriavajú sa na zvyšovanie efektivity, ktorá primárne súvisí s tvorbou peňažných tokov.

Záver

Na druhej strane, ak firmy prepúšťajú, tak doháňajú produktivitu práve investovaním do technológií. Jedným z príkladov je mediálny sektor, ktorý od roku 2022 minul na modernizácií infraštruktúry takmer 120 miliárd dolárov. Hoci investičný cyklus týmto spoločnostiam končí, veľké technologické spoločnosti sa podľa odhadov nachádzajú v strede investičného cyklu. Investovanie do infraštruktúry mimo technologických firiem sleduje najmä optimalizovanie predovšetkým mzdových, administratívnych a marketingových nákladov, ktoré sa v roku 2025 pohybovali na úrovní agregátnych úspor 280 – 330 miliárd dolárov. Po raste inflácie, ktorá dosiahla vrcholu v roku 2022 a raste úrokových sadzieb z nulových hodnôt na súčasných 3,75 % sa spoločnosti venujú najmä zníženiu zadlženia kvôli vyšším úrokovým nákladom. Takéto prostredie evokuje vrchol ekonomického cyklu, v ktorom trh vykazuje skôr známky nadvýroby než priestor pre ďalší rast. Tempo ekonomického rastu sa v poslednom štvrťroku 2025 spomalilo z 4,4 % na 0,5 % čo môže naznačovať klesajúci trend, na druhej strane treba mať na pamäti, že HDP USA je vo veľkej miere ťahané práve kapitálovými výdavkami do budovania AI infraštruktúry. Predpokladá sa, že ak by veľké spoločnosti neinvestovali do AI infraštruktúry, ekonomický rast v roku 2025 by nebol 2,1 %, ale okolo 0,1 %. Bez týchto investícií by americká ekonomika rástla takmer nulovým tempom a ocitla by sa na hrane recesie. (mš)