Makroekonomický vývoj v roku 2025

USA

Miera nezamestnanosti v roku 2025 vzrástla z januárovej úrovne 4 % na novembrovú úroveň 4,6 %. Jedným z faktorov nárastu miery nezamestnanosti je zmena v štruktúre pracovnej sily, keďže Trump zahájil aj deportačnú politiku. Trh práce prešiel v roku 2025 z prehriatia na postupné ochladenie, čo sa prejavilo nižšou aktivitou ako v nábore, tak aj prepúšťaní vzhľadom na opatrný prístup firiem v reakcií na zavedené clá.

Za posledných 12 mesiacov pribudlo v ekonomike USA 933 tis. zamestnancov, z čoho 1085 tis. pribudlo v službách, sektor výroby stratil 32 tis. a vláda stratila 120 tis. Treba však poznamenať, že necyklický sektor Vzdelávanie a zdravotníctvo zodpovedalo za prírastok 775 tis. v sektore služieb, čo odráža slabú dynamiku trhu práce v produktívnych odvetviach zvyšujúcich HDP.

Inflácia v USA zostala počas celého roka nad inflačným cielením FED-u (2 % PCE), avšak pod úrovňou 3 %. Rozpútanie obchodnej vojny vyvolalo obavy o nárast inflácie. FED nedokázal vyčísliť vplyv ciel na celkovú cenovú hladinu v USA a rozhodol sa vyčkávať prvého pol roka s uvoľňovaním úrokovej sadzby. Najaktuálnejšie inflačné dáta z novembrovej medziročnej inflácie CPI však prekvapili smerom nadol, keď Úrad pre štatistiku práce vykázal medziročný rast cenovej hladiny o 2,7 %, pričom sa očakávalo 3 %. Až v reakcií na slabnúci trh práce zasiahol FED postupným znižovaním sadzieb od septembra tohto roka a začiatkom decembra ukončil kvantitatívne sprísňovanie. Úroveň hlavnej úrokovej sadzby klesla v tomto roku z pásma 4,25-4,5 % na 3,5-3,75 % v decembri 2025, avšak ďalšie znižovanie sadzieb sa v prvom štvrťroku 2025 neočakáva.

Ekonomický rast USA v druhom kvartáli dosiahol medziročnú úroveň 2,1 % a ku koncu roka sa odhaduje reálny rast na úrovni 1,7 %. Spomalenie americkej ekonomiky je zatienené vývojom akciového indexu S&P 500, ktorý je poháňaný AI boomom. Vývoj výmenného kurzu však lepšie reflektuje očakávania ekonomického vývoja. Dolárový index DXY sa prepadol od začiatku roka o 10 % a výmenný kurz EUR/USD posilnil v prospech eura o vyše 14 %, hoci úrokový diferenciál hral v prospech dolár.

Slovensko

Fiškálna politika

Na rok 2025 sa očakáva deficit verejných financií na úrovni 5,1 % a verejný dlh k HDP na úrovni 61,5 %.

Slovensko bolo v poslednom období výrazne ovplyvnené zhoršením stavu verejných financií. Deficit verejných financií dosahoval minulý rok úroveň 5,5 %, pričom aktuálne sa očakáva deficit na úrovni 5,1 % HDP. Verejný dlh v pomere k HDP narástol z 59,7 % na 61,5 %. Vláda pripravila konsolidačné opatrenia na roky 2026 – 2028 v celkovej hodnote 2,3 mld. EUR (1,6 % HDP). Bohužiaľ, vláda sa rozhodla znižovať deficit predovšetkým prostredníctvom príjmovej stránky rozpočtu. Z tejto sumy len polovica predstavuje skutočné úspory, pričom zvyšok tvoria presuny v rámci rozpočtu alebo len dočasné efekty.

Neúspešná konsolidácia, ktorá bude už tretia v poradí, prináša svoje negatíva aj v oblasti očakávaného výberu daní. Zvýšená sadzba DPH mala do rozpočtu priniesť 11,7 mld. EUR, avšak v septembri 2025 dosiahol výber tejto dane necelých 6,8 mld. EUR. Podobná situácia nastala aj pri zvýšení dane z príjmov právnických osôb, ktoré mali štátnej pokladnici priniesť 5 mld. EUR, no doterajší výber predstavuje iba 3,3 mld. EUR. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) dosiahne výpadok daňových príjmov v porovnaní so schváleným rozpočtom takmer 1 mld. EUR.

Plánom vlády bolo prostredníctvom konsolidačných opatrení v nasledujúcich rokoch znížiť deficit verejných financií k HDP na úroveň 4,1 % (2026) až 3,5 % (2027). Realita sa však bude pravdepodobne vyvíjať inak, keďže plán na rok 2027 ešte neobsahuje konkrétne opatrenia a bez ďalšej konsolidácie sa deficit opäť zvýši na úroveň 5 %.

Konanie slovenskej vlády zohľadňujú aj zahraniční investori prostredníctvom dlhopisového trhu, kde aktuálne slovenské štátne dlhopisy dosahujú výnos približne 3,5 %, zatiaľ čo ešte vo februári sa výnos pohyboval okolo 3 %. Investori si uvedomujú, že konsolidačné opatrenia sú neefektívne nastavené a zároveň až 80 % opatrení sa nachádza na príjmovej strane rozpočtu. Jedinou možnou záchranou pre Slovensko by mohol byť vyšší ekonomický rast, ten však vláda, žiaľ, oslabuje nemotivačnými opatreniami, ktoré hospodársku aktivitu spomaľujú.

Zdroje:

Vláda konsoliduje, no výsledok nevidno. Päť grafov ukazuje, ako je to možné
Balíček (konsolidačných) opatrení na rok 2026
Konsolidačný balíček utlmí ekonomiku nadlho
Odhad deficitu pre rok 2025

Inflácia

Fiškálna konsolidácia prijatá vládou SR od začiatku roka 2025 predstavuje jeden z kľúčových faktorov vývoja inflácie na Slovensku. Zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 % na 23 %, úpravy spotrebných daní ale aj pokračujúcej energopomoci. Tento vplyv je zreteľný aj v porovnaní harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) a indexu pri nezmenených daňových sadzbách (HICP-CT). V novembri 2025 dosiahla medziročná inflácia HICP úroveň 3,9 %, zatiaľ čo HICP-CT bola nižšia, na úrovni 3,3 %, čo naznačuje, že približne 0,6 percentuálneho bodu inflácie bolo spôsobených daňovými opatreniami vlády.

Počas roka 2025 sa inflácia postupne zmierňovala z vyšších úrovní na začiatku roka, pričom výraznú úlohu zohrávali bázické efekty a vývoj cien potravín. Ceny potravín a nealkoholických nápojov spomalili svoj medziročný rast z 3,6 % v septembri na 1,4 % v októbri a 0,9 % v novembri, čím prispeli k poklesu celkovej inflácie o približne 0,5 p. b. Tento vývoj bol do veľkej miery dôsledkom silného rastu cien potravín v októbri 2024, ktorý vypadol zo základu medziročného porovnania.

Naopak, inflačné tlaky pretrvávali v službách, čo pramení hlavne z tlaku na rast miezd. Vzdelávanie vykazovalo v novembri 2025 medziročný rast cien 8,8 %, Reštaurácie a hotely rástli tempom 9 % aj napriek zníženiu DPH na 10 % a Rozličné tovary a služby rástli tiež vyšším tempom 7,1 %. Doprava bola ovplyvnená zvýšením spotrebnej dane z pohonných hmôt a ceny Bývania a energií boli tlmené plošnou energopomocou. Celkovo inflácia v roku 2025 zostala relatívne vyrovnaná naprieč zložkami spotrebného koša, pričom fiškálna politika tlmila rast cien v citlivých oblastiach, najmä pri potravinách a energiách, ale zároveň vytvárala inflačné tlaky v sektoroch zamerané na tovary, služby a alkoholické nápoje s tabakom. Ku koncu roka môžeme očakávať návrat k medziročnej úrovni 4 %, nakoľko dezinflačný efekt potravín z najväčšou pravdepodobnosťou pominie.

Trh práce

Trh práce na Slovensku si v roku 2025 udržal nízku mieru nezamestnanosti, no jeho dynamika sa počas roka postupne oslabovala. Evidovaná nezamestnanosť sa stabilne pohybovala okolo 5 %, kde sa stabilizovala už v druhej polovici roka 2023, čo potvrdzuje pokračujúcu odolnosť trhu práce, zároveň však naznačuje vyčerpanie predchádzajúceho cyklu zlepšovania.

Ukazovateľ PDU (podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku) dosiahol v októbri 3,87 %. Ide o minimálne mesačné poklesy, ktoré však nenaznačujú zásadné zlepšenie situácie. Celkový počet uchádzačov sa ustálil na približne 166-tisíc osôb, čo je mierny pokles oproti septembru, no približne o 3 tisíc viac ako pred rokom. V medziročnom porovnaní tak trh práce prechádza do fázy mierneho ochladzovania.

Pozitívom zostáva výrazne nižší počet absolventov v evidencii. Po sezónnom septembrovom náraste ich v októbri ubudlo na 10 198, čo patrí k najnižším hodnotám za posledné roky. Pokles pokračuje aj pri dlhodobo nezamestnaných (viac ako 12 mesiacov), ktorých je zhruba 61-tisíc, teda o 664 menej než v predošlom mesiaci.

Dopyt po pracovnej sile je naďalej vysoký. Počet voľných pracovných miest sa v októbri zvýšil na viac než 116,5-tisíc a drží sa na rekordných hodnotách. Avšak obsadzovaniu VPM najviac bránia štrukturálne a regionálne rozdiely. Dobre to vykresľuje pomer medzi disponibilnými uchádzačmi o zamestnanie a voľnými pracovnými miestami. Zatiaľ, čo v prešovskom kraji na jedno pracovné miesto pripadá viac ako 12 disponibilných uchádzačov o zamestnanie v bratislavskom kraji o niečo menej ako 0,3.

Prítomnosť zahraničných pracovníkov zostáva kľúčovým stabilizačným faktorom. V októbri pribudlo takmer 3 800 nových pracovníkov zo zahraničia (najviac ich prišlo z Ukrajiny, Vietnamu, Uzbekistanu a Nepálu) a ich počet dosiahol takmer 139-tisíc, čo predstavuje približne päť percent z celkového počtu zamestnancov. Najviac zastúpení sú Ukrajinci (52-tisíc), Srbi (9-tisíc) a Rumuni (7-tisíc).

Kým rekordný počet voľných miest a nízke počty absolventov vytvárajú priaznivé podmienky, rastúci prílev nových nezamestnaných a pretrvávajúce regionálne rozdiely sú signálom, že trh práce vstupuje do menej stabilnej fázy.

Trh s plynom v Európe

Rok 2025 na európskom trhu so zemným plynom bol charakteristický výrazným uvoľnením cenového napätia, posilnením úlohy LNG a postupnou stabilizáciou po energetickom šoku z rokov 2022–2023. Kľúčový zlom prišiel 1. januára 2025, keď sa po vypršaní tranzitnej dohody zastavili ruské dodávky cez Ukrajinu, čo urýchlilo preskupenie tokov v strednej Európe a zvýšilo potrebu dovozov z alternatívnych smerov. Po tomto kroku v kombinácii s chladnejším počasím sa cena európskeho plynu 10. februára dostala na tohtoročné maximum 58 Eur/MWh. Od vtedy viac menej pozorujeme stabilný pokles ceny, ktorý bol prerušený v lete eskaláciou konfliktu medzi Izraelom a Iránom v júni, kedy cena opäť vyskočila na 41 Eur/MWh. Aktuálne referenčné ceny plynu (TTF) klesli k úrovni 27 Eur/MWh , čo predstavuje medziročný pokles približne o 45 % a viac než 90 % pokles oproti maximám z roku 2022. Išlo o najnižšie ceny od jari 2024 a jasný signál zlepšených fundamentov trhu a schopnosť prechodu na alternatívne trasy. Naplnenosť podzemných zásobníkov v Európe je aktuálne na úrovni 68%, čo je menej ako v predchádzajúcich rokoch, no nezvyšuje to riziko nedostatku komodity počas zimy, čo vidíme v stabilnom vývoji ceny.

Kľúčovým faktorom poklesu cien bol rastúci dovoz LNG do Európy, ktorý kompenzoval postupný pokles ruských dodávok. Európska únia schválila plán na úplné ukončenie dovozu všetkých ruských fosílnych palív (vrátane plynu z iných trás) do konca roka 2027. Americký LNG v roku 2025 tvoril v priemere 56% všetkých LNG importov do Európy, pričom podiel LNG na celkovom importe je okolo 40%. Najväčším dodávateľom plynu je stále Nórsko, ktoré tvorí okolo 30% celkových importov. Podiel Ruska na celkových dodávkach sa dostal k 10% oproti 45% v predvojnovom období.

Rusko

Západné sankcie spôsobili, že ruskí vývozcovia ropy sú silne závislí od kupcov v Číne a Indii, ktorí požadujú zľavy na pokračovanie v dovoze tejto námornej ropy. V prípade absencie mierovej dohody o ukončení vojny na Ukrajine by nové sankcie USA a nadmerná ponuka na globálnom trhu mohli prinútiť ruských výrobcov ešte viac znížiť ceny.

Keďže v novembri začal platiť americký zákaz obchodovania s Rosneftom a Lukoilom, ruská ropa Ural sa začala predávať o 10-15 dolárov za barel lacnejšie ako Brent. Dane z ruského ropného a plynárenského priemyslu tvoria približne štvrtinu federálneho rozpočtu.

https://www.bloomberg.com/news/articles/2025-12-01/cheap-oil-prices-who-wins-and-loses-in-a-world-with-surplus-crude?srnd=phx-markets

Rok 2025 na trhoch

Rok 2025 bol výrazne poznačený zavádzaním ciel a obchodnými spormi, ktoré americký prezident Donald Trump rozpútal hneď na začiatku svojho nástupu do funkcie. Tento vývoj sa výrazne prejavil aj na trhu volatility, keď index VIX v apríli dosiahol hodnotu až 45,3, pričom na podobnej úrovni sa nachádzal naposledy v marci 2020.

Napriek tomu dokázali finančné trhy rásť a rok ukončili opätovným posilnením. Najvýraznejšie sa tento rast prejavil na cene zlata a na zahraničných akciových trhoch mimo Spojených štátov amerických. V nasledujúcich častiach sa bližšie pozrieme na jednotlivé trhy a na nástrahy, s ktorými sa počas roka stretávali.

Akciový trh

Najvyššiu celkovú výkonnosť v roku 2025 dosiahli európske akcie (33,5 %), akcie rozvíjajúcich sa trhov (29,9 %) a japonské akcie (20,6 %). S nižšími výnosmi nasledovali americké indexy, konkrétne Nasdaq 100 (17,3 %) a S&P 500 (15,7 %). Jedným z hlavných dôvodov tohto vývoja boli už spomínané clá, ktoré boli predstavené v apríli počas tzv. „Liberation Day“. Prezident Trump uvalil takmer plošné základné clo vo výške 10 % na väčšinu dovozu do USA, pričom vyššie recipročné clá sa týkali viac ako 60 krajín. Akciové trhy na tieto opatrenia reagovali okamžite – do apríla európske indexy vymazali svoj rast od začiatku roka, zatiaľ čo americké indexy sa prepadli o približne 15 – 20 %. Trhy neboli dlhodobo zvyknuté na spôsob konania prezidenta Trumpa, a preto nové informácie veľmi rýchlo započítavali do cien akcií, čo sa prejavilo aj zvýšenou volatilitou. Počas roka sa však ukázalo, že Trump nedokáže naplniť väčšinu svojich vyhlásení a sľubov, a trh tak postupne začal tento tzv. Trumpov efekt započítavať v menšej miere. Významným faktorom, ktorý podporil rast akciových trhov, bolo celosvetové znižovanie úrokových sadzieb.

Zatiaľ čo FED znížil svoju kľúčovú sadzbu o 75 bps, ECB znížila sadzby počas roka až o 100 bps. Po postupnom „zocelení“ trhov voči Trumpovmu efektu ovplyvnila trhový sentiment v júni správa o zhoršení konfliktu na Blízkom východe, keď Irán zaútočil na Izrael. Po následnom zásahu amerických leteckých síl sa však situácia stabilizovala a konflikt v Gaze sa v októbri dostal do prvej fázy mierových rokovaní medzi zúčastnenými stranami. Trumpov efekt zároveň prispel k presunu kapitálu investorov do rozvíjajúcich sa trhov a japonských akcií, ktoré boli valuačne lacné. Rast týchto trhov podporil aj relatívne slabší americký dolár a zlepšenie fiškálnej pozície niektorých ekonomík, predovšetkým Japonska.

Keď sa pozrieme na sektorovú výkonnosť na americkom trhu, môžeme vidieť, že rast bol primárne ťahaný sektorom komunikačných služieb (28,1 %) a informačných technológií (18,9 %). Najlepšiu individuálnu výkonnosť dosiahli spoločnosti Alphabet (59,6 %) a Nvidia (25,9 %), ktoré boli aj v tomto roku podporené pokračujúcim boomom v oblasti umelej inteligencie. Prekvapením bola spoločnosť Intel, ktorá sa dlhodobo potýkala s problémami udržateľnosti svojho obchodného modelu v oblasti výroby čipov. V dôsledku obáv z možného napadnutia Taiwanu Čínou zostal Intel jediným významným výrobcom čipov so sídlom v USA, čo viedlo prezidenta Trumpa k tlaku na realokáciu výroby polovodičov späť do USA. Z tohto vývoja najviac profitovala práve spoločnosť Intel, ktorá dosiahla výkonnosť od začiatku roka až na úrovni 80 %. Ďalším sektorom, ktorý významne prispel k rastu akciových indexov, bol priemysel, pričom išlo najmä o spoločnosti zo zbrojárskeho priemyslu. Najvyšší rast zaznamenala spoločnosť Raytheon (53,6 %), ktorá je zodpovedná za výrobu systémov protivzdušnej obrany Patriot a rôznych typov špecializovaných raketových systémov. Pri pohľade na Európu je však zrejmé, že európski zbrojári výrazne prekonali očakávania. Tento vývoj bol ovplyvnený najmä opätovným zbrojením európskych krajín, predovšetkým Nemecka a Poľska, ale aj ďalších štátov, ktoré v minulosti nedosahovali výdavky na obranu vo výške minimálne 2 % HDP, ako to vyžaduje členstvo v NATO. Tento trend podporil rast hlavných producentov v Európe, pričom najviac profitovala nemecká spoločnosť Rheinmetall (155,5 %), zameraná na výrobu tankov a munície, z ktorej časť smerovala aj do konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. Sektorom, ktorému sa v USA v roku 2025 nedarilo, boli akcie REIT (realitné investičné trusty), ktorých ročná výkonnosť sa pohybovala približne na úrovni 0 %. Tento vývoj bol primárne ovplyvnený stagnáciou cien nehnuteľností a rastom nákladov na obsluhu dlhu, pričom pozitívny vplyv aktuálneho znižovania úrokových sadzieb sa do cien týchto aktív premietne až s výrazným časovým oneskorením.

Dlhopisový trh

Ak sa pozrieme na situáciu na dlhopisových trhoch v roku 2025, môžeme pozorovať, že vo väčšine krajín rástli výnosy na 10-ročných štátnych dlhopisoch. Japonský dlhopisový trh zaznamenal výrazný nárast výnosov už na začiatku roka, keď sa výnosy pohybovali okolo úrovne 1 %, pričom v súčasnosti sa nachádzajú približne na úrovni 2 %. Hlavným dôvodom tohto vývoja bolo, že Bank of Japan už umelo neudržiavala výnosy dlhopisov na nízkych úrovniach prostredníctvom mechanizmu kontroly výnosovej krivky (YCC), ktorý bol ukončený koncom roka 2024. Dlhopisovému trhu zároveň nepomohli ani očakávania zhoršenia fiškálnej situácie krajiny v dôsledku plánovaného stimulačného balíčka. Podrobnejšie sme sa aktuálnej situácii na japonskom dlhopisovom trhu venovali tu. Ďalšou krajinou, ktorá zaznamenala výrazný rast výnosov, je Francúzsko, kde sa výnosy 10-ročných dlhopisov dostali až na úroveň 3,6 %. Tieto výnosy sa tak priblížili úrovniam talianskych dlhopisov, čo sa stalo po prvýkrát za posledných 25 rokov. Príčinou tohto vývoja boli obavy z potenciálnych rozpočtových problémov a rastúcich deficitov verejných financií. Výsledkom politickej neistoty boli aj dve demisie vlád, ku ktorým došlo vo veľmi krátkom časovom období, približne v priebehu jedného mesiaca. Pokiaľ ide o Veľkú Britániu, tá v roku 2025 dosahovala spomedzi sledovaných krajín najvyššie výnosy na 10-ročných dlhopisoch, a to na úrovni približne 4,5 %. Tento vývoj bol spôsobený slabším hospodárskym rastom a zároveň rastom nezamestnanosti, ktorá sa zvýšila až na úroveň 5 %. Výnosy na amerických štátnych dlhopisoch sa dlhodobo udržiavali na zvýšených úrovniach okolo 4 – 4,2 %, a to aj napriek tomu, že FED počas roka pristúpil k trom zníženiam úrokových sadzieb. Výnosy aktuálne podporujú najmä obavy z vyšších inflačných očakávaní a negatívne vyhliadky v oblasti fiškálnej politiky vlády. Situáciu na americkom dlhopisovom trhu navyše zhoršil aj najdlhší vládny ,,shutdown“ za posledných 80 rokov, ktorý počas roka trval až 43 dní.

Zlato a Striebro

Za najvýkonnejšie investičné aktíva možno považovať za tento rok zlato a striebro. Zlato prekonalo hranicu 4 350 USD za uncu pričom od začiatku roka sa dosiahlo návratnosť až 66 %. Hlavným faktormi, formovali cenotvorbu zlata boli očakávané celosvetové zníženie sadzieb a primárne od FED-u, čo viedlo k postupnému oslabovaniu dolára. Taktiež k raste zlata napomohli Trumpove zásahy do svetovej ekonomiky, či už prostredníctvom rozpútania obchodných a colných vojen medzi krajinami alebo neistými krokmi v oblasti jednania v geopolitike, ako sme to mohli vidieť v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom. Taktiež významnú časť zohrali aj centrálne banky ktoré prispeli nákupom zlata do svojich rezerv pričom aktuálne držia približne 20 % svetových rezerv zlata.

Striebro zažilo jedno z najlepších rokov pričom dosiahlo hodnotu 66 USD za uncu, pričom ročná výkonnosť od začiatku roka dosiala až okolo 130 %. Striebro formovali podobné faktory ako sme to mohli vidieť pri zlate, ale okrem investičného dopytu striebro rástlo z dôvodu štrukturálneho deficitu ponuky. Globálna ťažba zaostávala už piatym rokom po sebe pričom sa využiteľnosť striebra zvýšila či už vo výrobe elektromobilov, solárnych panelov alebo pri stavaní dátových centier.

Kryptomenový trh

Pokiaľ ide o kryptomenový trh, v tomto roku sa mu v porovnaní s ostatnými triedami aktív nedarilo. Bitcoin (BTC) zaznamenal za rok zápornú výkonnosť na úrovni −7,8 %, hoci v predchádzajúcich rokoch patril medzi najvýkonnejšie aktíva, keď bol najvýkonnejším aktívom v piatich zo siedmich rokov. Ostatné kryptomeny s Bitcoinom výrazne korelujú, a preto vo veľkej miere nasledovali jeho výkonnosť. Hoci Bitcoin dosiahol v októbri maximum na úrovni približne 124-tisíc USD, následne došlo k výraznému poklesu, a to najmä v dôsledku realizácie ziskov a zvýšenej opatrnosti investorov. Tí sa presúvali do bezpečnejších aktív, predovšetkým do zlata, ktoré dokázalo efektívnejšie reagovať na geopolitické udalosti a zároveň vykazuje nízku koreláciu s akciovými indexmi. Negatívny vplyv na vývoj ceny Bitcoinu mala aj situácia spoločnosti MicroStrategy, ktorá je jeho najväčším korporátnym držiteľom. Akcie spoločnosti sa v súčasnosti obchodujú pod hodnotou Bitcoinu držaného v jej aktívach, čo vyvoláva obavy investorov o schopnosť firmy naďalej využívať emisie konvertibilných dlhopisov na financovanie ďalších nákupov Bitcoinu. Viac informácií o aktuálnej situácii nájdete tu .

Záver

Hoci najväčšie obavy na začiatku roka smerovali k zavádzaniu ciel a ich potenciálnemu dopadu na svetovú ekonomiku, v konečnom dôsledku sa tieto riziká neprejavili tak výrazne negatívne, ako sa pôvodne očakávalo. Jedným z najvýznamnejších problémov viacerých krajín však zostáva fiškálna politika, čo sa odráža aj v raste výnosov štátnych dlhopisov. Valuácie amerických akcií sa v súčasnosti nachádzajú na historicky vysokých úrovniach, pričom ostáva otázne, či budú americké spoločnosti schopné naplniť očakávané výsledky. Historické skúsenosti pritom naznačujú, že takýto vývoj je skôr nepravdepodobný.

Rok 2025 zároveň potvrdil, že finančné trhy sa dokážu prispôsobiť aj výrazne nestabilnému politickému a ekonomickému prostrediu. Najvýraznejšími víťazmi roka sa stali drahé kovy. Celkovo rok 2025 poukázal na význam diverzifikácie portfólia a potrebu flexibilného investičného prístupu, pričom drahé kovy zohrali dôležitú úlohu ako stabilizačný prvok v prostredí zvýšenej neistoty.