Kde spravilo Slovensko v pandémii chybu?

Prvenstvo v počte úmrtí na milión obyvateľov na svete, počte hospitalizovaných či v 7-dňovom mediáne pozitívnych prírastkov. Testujeme najviac na svete, no kde nastáva teda slovenský problém? Samozrejme vysvetlení je viac. Zameriame sa však najskôr na mobilitu v posledných mesiacoch. Mobilita je porovnávaná k bázickému obdobiu, čiže obdobiu spred pandémie. Na grafe je vo februári 2021 vidieť zvýšený pobyt ľudí doma približne o 8%. Návšteva reštaurácii je doposiaľ na svojich minimách s prepadom viac ako 52%. Taktiež presun na homeoffice spôsobil zníženie pobytu v práci o takmer štvrtinu. Pokles v činnostiach, ktoré sú „problematické“ je teda značný.

Ak sa pozrieme na priebeh prvej a druhej vlny, dá sa jednoznačne povedať, že ľudia stratili prvotný šok, pocit strachu a disciplínu. Taktiež prichádza moment kedy sú „prísne“ opatrenia zavedené už veľmi dlhú dobu a ľudia si istým spôsobom postupne zvykajú pričom hľadajú priestor na obchádzanie pravidiel, čo sa prvé mesiace vo veľkej miere nestávalo. Tieto tvrdenia sú opäť zrejmé aj z grafu mobility. Kým v marci bol zvýšený pobyt doma približne o 16%, dnes je to iba  6%.  S rovnakým trendom sú na tom aj potraviny, drogéria s jarným poklesom 30% pri momentálnych 15%. V neposlednom rade, ide o mobilitu v práci. Vláda viackrát vyzvala zamestnávateľov aby nepovolávali svojich zamestnancov do práce, pokiaľ to nie je vysoko potrebné. Ani to však veľmi pracovnú mobilitu  neobmedzilo. Porovnanie prvej vlny s viac ako 50% poklesom a tej druhej s 35% je ďalším dôkazom zmeny správania Slovákov. 

 

 

Na nasledujúcom grafe však môžeme vidieť porovnanie reštrikcií medzi nami a Rakúskom. Rakúsku sa významne podarili znížiť počty nakazených na takmer osminu z ich novembrového vrcholu, a to aj bez využitia celoplošného testovania. V novembri zaviedli lockdown, ktorý následne pred Vianocami ešte sprísnili (keďže sa vyššia mobilita ľudí samozrejme dala očakávať). Tento trend môžeme sledovať na pohybe ľudí v obchodných centrách či reštauráciách. Kým nám tu bez väčších reštrikcií mobilita rástla, Rakúšania ju dokázali stlačiť od polky novembra do konca decembra o 75%.

Mimo štatistík obchodných domov sa môžeme pozrieť aj na jednoznačne odlišný vývoj v pohybe ľudí na staniciach a s tým spojeným cestovaním. Je opäť vidieť zásadné rozdiely v spomínanom predvianočnom období. Slovenská a Česká republika v novembri pravidlá a reštrikcie významne nepritvrdila, zatiaľ čo krajiny, ktoré by nám mohli byť vzorom ako Rakúsko či Spojené kráľovstvo stretávanie ľudí v značnej miere minimalizovali a prípady infikovaných dokázali v konečnom dôsledku významne zredukovať. Ich mobilita práve v spomínanom období klesla o približne 55%, nám a Česku presne opačne stúpala a dokázala oproti bázickému obdobiu vykázať pokles iba niečo okolo 25-30%. Samozrejme v Spojenom kráľovstve netreba opomenúť fakt veľkej rýchlosti vakcinácie, ktorá im ešte o to rýchlejšie pomohla poraziť rastúcu krivku, ktorá na konci decembra bola podmienená aj novou nákazlivejšou britskou mutáciou. Súčasne má dnes Británia zaočkovaných okolo 30% celého obyvateľstva čiže asi 18 miliónov ľudí. Každopádne aj napriek tomu, že situácia Británie je  neporovnateľne lepšia ako tá na Slovensku, stále majú pohyb výrazne nižší ako my. Ich mobilita na staniciach je podľa dát nižšia až o 60% (ešte viac ako pred koncom minulého roka). Rovnakým príkladom je Rakúsko, ktoré vo februári uvoľnilo svoj dlhý a dôsledný lockdown, no ako vidieť ich mobilita je aj po uvoľnení len o niečo vyššia ako tá naša v „prísnom“ lockdowne. Našej krajine sa podarilo znížiť mobilitu na staniciach až v januári 2021, a to len približne o polovicu.

Len pre porovnanie, slovenská a rakúska rýchlosť vakcinácie sú si veľmi podobné. Obidve krajiny majú plne zaočkované okolo 2% populácie. Takže v porovnaní k veľkosti obyvateľstva je zaočkovaných približne rovnaký počet ľudí. Kde je však opäť nesúlad sú počty nových prípadov. 23.2.2021 malo dvakrát populačne väčšie Rakúsko novo infikovaných 1700 ľudí zatiaľ, čo Slovensko cez 5000 (PCR aj Ag). V tomto prípade sa teda nedá ospravedlniť situáciu pomalšou vakcináciou (ako napríklad v porovnaní s úspešnejšou Britániou). Taktiež berme úvahy fakt, že Slovensko má tvrdý lockdown zatiaľ, čo Rakúsko pomaly otvára svoju ekonomiku a púšťa deti do škôl. V súčasnosti sa teda pri porovnaní mobility s touto krajinou moc nelíšime. Nelíšime sa ani rýchlosťou očkovania. Kedy sa však zachytáva kompletne opačný trend mobility je práve už mnohokrát spomínané obdobie pred Vianocami. 

Demonštrujúc na poslednom grafe, nielen Rakúsko zdá sa správne vyhodnotilo nebezpečenstvo vianočnej mobility, ale aj Francúzsko. Táto krajina zaviedla po vzore iných krajín v novembri dôležité reštrikcie, ktoré zrazili počty nakazených smerom nadol. Ich obmedzenia sa rovnako ako u našich susedov podpísali aj na vyššom zdržiavaní sa v domácnosti. Francúzi sa zdržiavali doma viac v priemere o 18%, kým Slováci iba okolo 7-10%. Všetky tieto kroky vyústili do toho, že na konci februára denne PCR testy odhalia na Slovensku v priemere cez 2200 a antigénové testy ďalších 2500 nových prípadov nákazy. Momentálne sú počty nakazených stabilné, no vysoký počet hospitalizovaných ľudí bráni v hocijakom uvoľňovaní. Doposiaľ nám taktiež zomrelo už okolo 7000 tisíc ľudí pričom zmena trendu vysokých denných prírastkov úmrtí sa pravdepodobne v najbližších týždňoch meniť nebude.

Okrem týchto dát mobility, ktoré nám jasne ukázali, kde sme sa ako krajina odklonili v krokoch boja proti pandémii od ostatných krajín je dôležité spomenúť aj problematiku veľmi zlého spracovávania slovenských dát. Absencia kľúčových dát, ktoré by poskytli lepší pohľad na aktuálnu situáciu je tiež dôvodom toho, že nevieme úplne vyhodnotiť náš epidemiologický stav ani vplyv opatrení. Nemáme presné údaje o situácii v nemocniciach, počtoch osobách presúvajúcich sa medzi oddeleniami či taktiež nedisponujeme informáciami o trasovaní pozitívnych kontaktov, respektíve ich máme veľmi málo. Rovnako tak, sa veľmi málo sekvenuje, a tak netušíme v akom objeme sa u nás vyskytujú nové mutácie. V neposlednom rade sme doposiaľ od marca nezistili, v akých miestach je najväčšia šanca nákazy. Sú to obchody? Verejná doprava? Ktoré povolania sú najviac náchylné nákaze? Predavačka? Hasič? Či kaderník? Všetky tieto aj vyššie uvedené príklady predstavujú priestory na zlepšenie a ponúkajú potenciálne hluché miesta, v ktorých by štát mal svoju pôsobnosť zlepšiť.