+421 23 35 26 000

Bencont Group

Úvod / Trhové analýzy / Trhové analýzy

Trhové analýzy

PRIPLATÍME SI ZA KÁVU ?
NA ČOM ČÍNA NARÁSTLA A AKÉ SÚ JEJ VYHLIADKY
INFLÁCIA V USA ĎALEJ RASTIE
PREČO ROPA RASTIE ?
HLAD NA MADAGASKARE
Ako budú zvládať ďalšiu vlnu pandémie okresy Slovenska?
COVID-19 A KRAJINY JUŽNEJ AMERIKY
PROJEKT STARLINK
CESTA USD AŽ NA VRCHOL
AKÝ VEĽKÝ JE BIZNIS  E-SPORTU?
AKO SA HERTZ DOSTAL Z BANKROTU?
PREČO 2% INFLÁCIA ?
Metropoly s najlepšou cenovou dostupnosťou nehnuteľností
IMPOSSIBLE TRINITY
Budúcnosť hlbokomorskej ťažby
KRITICKÝ POHĽAD NA  €
ČO OČAKÁVAŤ OD ZLATA ?
POROVNATEĽNOSŤ  VÝDAVKOV KRÍZ
BREXIT OSLABUJE  ZAHRANIČNÝ OBCHOD
CENA LOCKDOWNU
VPLYV PANDÉMIE NA FINANCIE SLOVÁKOV
Ako Slovensko dobieha úroveň EÚ ?

Ako Slovensko dobieha úroveň EÚ ?

Slovenko v prvej dekáde 21. st. malo povesť ekonomického tigra, kedy nastúpilo na rast a dobiehanie krajin EU. Táto úspešná dekáda bol zavŕšená vstupom do Eurozóny
 
Čo sa stalo s tigrom v druhej dekáde?
Prečo Slovensko už nedobieha vyspelú EU aj napriek tomu že Česká republika čí Estónsko(ktoré ma tiež €) sú v tom úspešní?
Momentálne sa Slovensko nachádza medzi krajinami, ako je Španielsko a Portugalsko. Ako ukazuje prvý graf zmenu v HDP na obyv. v PPP medzi rokmi 2010-2019 voči priemeru EÚ=100%, vyjadrené v p. b.

➖V Európskej únii funguje tzv. „proces konvergencie", čoho cieľom je aby menej vyspelé štáty EÚ dobiehali ekonomickú úroveň priemerného občana vyspelých štátov (napr. Nemecka alebo Francúzska). Jeden zo spôsobov, ako vyčísliť a porovnať ekonomickú úroveň blahobytu jednotlivých krajín je HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v percentuálnom vyjadrení ku priemeru Európskej 27.
Tento ukazovateľ teda porovnáva ako sa mení celkové množstvo statkov a služieb vyprodukovaných na jedného obyvateľa za jeden rok a zároveň berie do úvahy aj rôzne úrovne cenových hladín v rámci krajín EÚ. Pre lepšie pochopenie sa toto číslo uvádza v percentách, pričom priemer EÚ je 100%.
Všetky nové členské štáty majú nárast okrem Slovenska a to nezávisle či majú alebo nemajú €
➖ Slovo reforma sa stalo na Slovensku narativom politicého neúspechu, ale nalejme si čistého vína, bez reforiem sa nepohneme‼️
-Veda a výskum a školstvo.
Graf 2 Výdavky na vedu a výskum v porovnaní ku HDP, EÚ

V tomto porovnaní je Slovensko s 0,83% ku HDP na 6. mieste od konca v celej EÚ
Česko (1,94% ku HDP) nasledované Estónskom (1,61%) a Maďarskom (1,48%).
Graf 3 Porovnanie výdavkov na vzdelávanie v EÚ, v pomere ku HDP
Ďalším pozorovaným faktorom budú výdavky na školstvo v pomere ku HDP. V tomto ukazovateli je Slovensko znova na chvoste EÚ a to na 7. mieste od konca (4,2% ku HDP). 
Estónsko je vôbec 4. krajinou z EÚ s najvyššími výdavkami na školstvo (6% ku HDP) za ktorým, na 5. mieste, nasleduje Lotyšsko (5,8%). Všetky krajiny V4 evidujú vyššie výdavky na školstvo ako Slovensko (Poľsko 5% ku HDP, Česko 4,9% a Maďarsko 4,7%).
Dalšia oblasť je sloboda podnikania. Akokoľvek motorom národného hospodárstva a prosperity každého z nás sú podnikatelia . V aute sa o motor treba starať, lebo prestane fungovať a všetci ktorý sa o motor starajú nás predbehnú.
Ako ukazuje náš posledný obrázok, kde v indexe slobody sme na posledných priečkach.
Na záver.
V našej analýze vývoja slovenského hospodárstva sme sa teda dozvedeli, že spomaľovanie dobiehania vyspelých krajín EÚ sa začalo niekde v rokoch 2012-2013. Ako prvotný dôvod môžeme považovať spomalenie prílevu zahraničných investícii, kvôli zhoršeniu konkurencieschopnosti SR (toto zhoršenie sme videli od roku 2007, kedy došlo ku výmene vlády). Slovensko tak doteraz ťaží z prílevu investícii práve z rokov 2002-2007 a doteraz nepredstavilo v podstate žiadnu alternatívu pre naše hospodárske smerovanie. Tejto situácii nepomáha ani fakt, že naša krajina sa radí na chvost EÚ v pomere investícii do vedy, výskumu a školstva (viď. predošlé grafy). Práve tieto sektory majú najvyššiu pridanú hodnotu a zabezpečujú zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny (vyššia vzdelanosť obyvateľstva = vyššia kvalifikovanosť prac. sily = vyššia produktivita práce občanov). Vidíme konkrétne príklady krajín, ktoré dosahujú najvyššie hodnoty v investíciách do týchto sektorov (Estónsko, Lotyšsko) a zároveň sa im úspešne darí dobiehať vyspelé krajiny EÚ.
 
čítaj viac
Kde spravilo Slovensko v pandémii chybu?

Kde spravilo Slovensko v pandémii chybu?

Prvenstvo v počte úmrtí na milión obyvateľov na svete, počte hospitalizovaných či v 7-dňovom mediáne pozitívnych prírastkov. Testujeme najviac na svete, no kde nastáva teda slovenský problém? Samozrejme vysvetlení je viac. Zameriame sa však najskôr na mobilitu v posledných mesiacoch. Mobilita je porovnávaná k bázickému obdobiu, čiže obdobiu spred pandémie. Na grafe je vo februári 2021 vidieť zvýšený pobyt ľudí doma približne o 8%. Návšteva reštaurácii je doposiaľ na svojich minimách s prepadom viac ako 52%. Taktiež presun na homeoffice spôsobil zníženie pobytu v práci o takmer štvrtinu. Pokles v činnostiach, ktoré sú „problematické“ je teda značný.

Ak sa pozrieme na priebeh prvej a druhej vlny, dá sa jednoznačne povedať, že ľudia stratili prvotný šok, pocit strachu a disciplínu. Taktiež prichádza moment kedy sú „prísne“ opatrenia zavedené už veľmi dlhú dobu a ľudia si istým spôsobom postupne zvykajú pričom hľadajú priestor na obchádzanie pravidiel, čo sa prvé mesiace vo veľkej miere nestávalo. Tieto tvrdenia sú opäť zrejmé aj z grafu mobility. Kým v marci bol zvýšený pobyt doma približne o 16%, dnes je to iba  6%.  S rovnakým trendom sú na tom aj potraviny, drogéria s jarným poklesom 30% pri momentálnych 15%. V neposlednom rade, ide o mobilitu v práci. Vláda viackrát vyzvala zamestnávateľov aby nepovolávali svojich zamestnancov do práce, pokiaľ to nie je vysoko potrebné. Ani to však veľmi pracovnú mobilitu  neobmedzilo. Porovnanie prvej vlny s viac ako 50% poklesom a tej druhej s 35% je ďalším dôkazom zmeny správania Slovákov. 

Na nasledujúcom grafe však môžeme vidieť porovnanie reštrikcií medzi nami a Rakúskom. Rakúsku sa významne podarili znížiť počty nakazených na takmer osminu z ich novembrového vrcholu, a to aj bez využitia celoplošného testovania. V novembri zaviedli lockdown, ktorý následne pred Vianocami ešte sprísnili (keďže sa vyššia mobilita ľudí samozrejme dala očakávať). Tento trend môžeme sledovať na pohybe ľudí v obchodných centrách či reštauráciách. Kým nám tu bez väčších reštrikcií mobilita rástla, Rakúšania ju dokázali stlačiť od polky novembra do konca decembra o 75%.

Mimo štatistík obchodných domov sa môžeme pozrieť aj na jednoznačne odlišný vývoj v pohybe ľudí na staniciach a s tým spojeným cestovaním. Je opäť vidieť zásadné rozdiely v spomínanom predvianočnom období. Slovenská a Česká republika v novembri pravidlá a reštrikcie významne nepritvrdila, zatiaľ čo krajiny, ktoré by nám mohli byť vzorom ako Rakúsko či Spojené kráľovstvo stretávanie ľudí v značnej miere minimalizovali a prípady infikovaných dokázali v konečnom dôsledku významne zredukovať. Ich mobilita práve v spomínanom období klesla o približne 55%, nám a Česku presne opačne stúpala a dokázala oproti bázickému obdobiu vykázať pokles iba niečo okolo 25-30%. Samozrejme v Spojenom kráľovstve netreba opomenúť fakt veľkej rýchlosti vakcinácie, ktorá im ešte o to rýchlejšie pomohla poraziť rastúcu krivku, ktorá na konci decembra bola podmienená aj novou nákazlivejšou britskou mutáciou. Súčasne má dnes Británia zaočkovaných okolo 30% celého obyvateľstva čiže asi 18 miliónov ľudí. Každopádne aj napriek tomu, že situácia Británie je  neporovnateľne lepšia ako tá na Slovensku, stále majú pohyb výrazne nižší ako my. Ich mobilita na staniciach je podľa dát nižšia až o 60% (ešte viac ako pred koncom minulého roka). Rovnakým príkladom je Rakúsko, ktoré vo februári uvoľnilo svoj dlhý a dôsledný lockdown, no ako vidieť ich mobilita je aj po uvoľnení len o niečo vyššia ako tá naša v „prísnom“ lockdowne. Našej krajine sa podarilo znížiť mobilitu na staniciach až v januári 2021, a to len približne o polovicu.

Len pre porovnanie, slovenská a rakúska rýchlosť vakcinácie sú si veľmi podobné. Obidve krajiny majú plne zaočkované okolo 2% populácie. Takže v porovnaní k veľkosti obyvateľstva je zaočkovaných približne rovnaký počet ľudí. Kde je však opäť nesúlad sú počty nových prípadov. 23.2.2021 malo dvakrát populačne väčšie Rakúsko novo infikovaných 1700 ľudí zatiaľ, čo Slovensko cez 5000 (PCR aj Ag). V tomto prípade sa teda nedá ospravedlniť situáciu pomalšou vakcináciou (ako napríklad v porovnaní s úspešnejšou Britániou). Taktiež berme úvahy fakt, že Slovensko má tvrdý lockdown zatiaľ, čo Rakúsko pomaly otvára svoju ekonomiku a púšťa deti do škôl. V súčasnosti sa teda pri porovnaní mobility s touto krajinou moc nelíšime. Nelíšime sa ani rýchlosťou očkovania. Kedy sa však zachytáva kompletne opačný trend mobility je práve už mnohokrát spomínané obdobie pred Vianocami. 

Demonštrujúc na poslednom grafe, nielen Rakúsko zdá sa správne vyhodnotilo nebezpečenstvo vianočnej mobility, ale aj Francúzsko. Táto krajina zaviedla po vzore iných krajín v novembri dôležité reštrikcie, ktoré zrazili počty nakazených smerom nadol. Ich obmedzenia sa rovnako ako u našich susedov podpísali aj na vyššom zdržiavaní sa v domácnosti. Francúzi sa zdržiavali doma viac v priemere o 18%, kým Slováci iba okolo 7-10%. Všetky tieto kroky vyústili do toho, že na konci februára denne PCR testy odhalia na Slovensku v priemere cez 2200 a antigénové testy ďalších 2500 nových prípadov nákazy. Momentálne sú počty nakazených stabilné, no vysoký počet hospitalizovaných ľudí bráni v hocijakom uvoľňovaní. Doposiaľ nám taktiež zomrelo už okolo 7000 tisíc ľudí pričom zmena trendu vysokých denných prírastkov úmrtí sa pravdepodobne v najbližších týždňoch meniť nebude.

Okrem týchto dát mobility, ktoré nám jasne ukázali, kde sme sa ako krajina odklonili v krokoch boja proti pandémii od ostatných krajín je dôležité spomenúť aj problematiku veľmi zlého spracovávania slovenských dát. Absencia kľúčových dát, ktoré by poskytli lepší pohľad na aktuálnu situáciu je tiež dôvodom toho, že nevieme úplne vyhodnotiť náš epidemiologický stav ani vplyv opatrení. Nemáme presné údaje o situácii v nemocniciach, počtoch osobách presúvajúcich sa medzi oddeleniami či taktiež nedisponujeme informáciami o trasovaní pozitívnych kontaktov, respektíve ich máme veľmi málo. Rovnako tak, sa veľmi málo sekvenuje, a tak netušíme v akom objeme sa u nás vyskytujú nové mutácie. V neposlednom rade sme doposiaľ od marca nezistili, v akých miestach je najväčšia šanca nákazy. Sú to obchody? Verejná doprava? Ktoré povolania sú najviac náchylné nákaze? Predavačka? Hasič? Či kaderník? Všetky tieto aj vyššie uvedené príklady predstavujú priestory na zlepšenie a ponúkajú potenciálne hluché miesta, v ktorých by štát mal svoju pôsobnosť zlepšiť.

čítaj viac
PREČO JE WTO DÔLEŽITÉ?
ŤAŽBA DREVA VO SVETE
ĽUDIA, MOC A ZISK
Týždenný prehľad 4
46. Prezident USA
Predaj bytov v Bratislave koncom roka zosilnel, ceny majú priestor pre ďalší rast
2021
Ako rôzne epidémie formovali chod dejín
Japonsko
Centrálne banky a koronakríza
Rast cien bytov sa nezastavil, vysoký predaj zaznamenali najmä prémiové projekty
Sloboda voľby
Ako je na tom americký priemysel?
Svetové zásoby zlata
Bielorusko

Bielorusko

Bielorusko je tzv. post sovietska krajina a teda jej hospodárstvo je do značnej miery zaostalé v porovnaní so západnými štátmi. Tejto situácii nepomáha ani politická situácia v krajine, kedy od roku 1994 je v Bielorusku pri moci jeden človek, ktorý presadzuje politiku protekcionizmu. To brzdí rozvoj vzájomného obchodu Bieloruska s ostatnými krajinami a tak hlavnými obchodnými partnermi sú v súlade s politickou orientáciou vlády Rusko, Ukrajina a Čína. Bielorusko je pozorovateľom v organizácii WTO a tiež je zakladajúcim členom Euroázijskej hospodárskej únie. Práve s členmi tejto únie si v dôsledku bezcolnej zóny prehlbuje a rozširuje obchodné aktivity (najmä teda s Ruskom). Krajina má 9,5 mil. obyvateľov a z toho 78% pracuje v mestách a 22% na vidieku. Viac ako 23% obyvateľstva pracuje v priemysle, takmer 10% v poľnohospodárstve. Priemysel Bieloruska je orientovaný na spracovanie ropy (tvorí až 23,8% priemyselnej produkcie). Bielorusko však nemá vlastné zásoby ropy a tak je odkázané na dovoz tejto komodity zo zahraničia (prevažne z RU). To spôsobilo pre krajinu mnohé ekonomické problémy kvôli nízkej diverzifikácie hospodárstva a monopolnému postaveniu Ruska na ropnom trhu.

V tomto čísle:

  • FED mení inflačnú politiku
  • India a Austrália zažívajú výrazné poklesy ekonomiky
  • Japonský export zoslabol
  • Spojené kráľovstvo chce meniť daňové sadzby
  • Rast maloobchodu v Eurozóne sa zastavil
  • Český dlh vzrástol o 16 mld. eur
  • Minimálna mzda na Slovensku má byť 623 eur
čítaj viac
Zaujímavosti z dopadov pandémie na Ameriku
Byty z druhej ruky v Bratislave mierne zdraželi, obavy z prepadu cien sa nenaplnili
Príčiny a dopady uvalenia sankcií na Rusko
Reštrukturalizácia argentínskeho dlhu
Je vodík alternatívou budúcnosti?
Koronakríza zatiaľ ceny bytov v Bratislave neovplyvnila
Ďalší sociálny balíček
Aké dopady má znížená cena ropy ?
Aký je skutočný stav americkej nezamestnanosti?
Negatívne vyhliadky v Juhoafrickej republike
Kurzarbeit ako nástroj pomoci pre zamestnávateľov aj zamestnancov
Kto a kedy nakupuje Bitcoin
Nedostatok malých bytov sa prejavuje aj na sekundárnom trhu
Veľký pokles cien bytov sa nedostaví
Ako reaguje český bankový sektor na zvýšenie sadzieb?
Analýza predvolebných programov
Vplyv technologických inovácií na ekonomiku krajiny
Cena starších bytov zvoľnila svoj rast
Demografia sveta 1950-2100
Dostupnosť bývania v EÚ
Byty z druhej ruky v Bratislave za posledné 3 roky zdraželi o 30%
Jadrová energia a CO2
Týždenný prehľad: BWR17
Novostavby sa čoraz viac tlačia aj do sekundárnej ponuky bytov na trhu
Koniec ropnej éry v Škandinávií?
Ceny novostavieb v Bratislave presiahli 3000 eur za m2
Stratégia Európa 2020
Sója
Turecká kríza?
Dôchodkové systémy vo svete
Ceny starších bytov reagujú na nepostačujúcu ponuku voľných novostavieb
Čínske storčie?
Ponuka novostavieb v Bratislave je rekordne nízka
Týždenný prehľad aktualít
Nobelova cena za ekonómiu—2018
Čo nám prezradia dlhopisy?
Ceny starších bytov rastú, na trhu chýbajú malé byty
Kolísanie čierne zlata
Ponuka novostavieb klesá, chýbajú nové projekty
Aký veľký je obchod so zbraňami?
BREXIT
Prečo sa Venezuela zmieta v kríze?
Ako sa vyvíja trh so zlatom?
Čína je rozhodnutá brániť sa
Ako sa rozrástol herný biznis
Prepad tureckej líry
Zvyšovanie minimálnej mzdy SR
Ekonomika futbalového klubu
Ťažba dreva na Slovensku
Stále nedokončené MOCHOVCE
Staršie byty zdražovali opäť rýchlejšie ako novostavby
Veľké developerské projekty v Bratislave dvíhajú ceny
Malé a stredné podniky
Zamestnanosť na Slovensku
Ťažba kryptomien
Dlhový problém Talianska
Migrácia v Českej republike
NEER - REER
Vývoj Grécka po kríze
Dánsko
Vývoj exportu-importu Slovenska
Kam sa môže posunúť cena ropy ?